EDUMA podporuje výzvu Ábela Ravasza, prezidenta Inštitútu Mateja Bela a bývalého splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (2016-2020), ktorou vyzýva vládu SR, aby zachovala možnosť hlásiť sa k dvom národnostiam počas sčítania obyvateľov 2021.  

Prečítať výzvu si môžete tu: Výzva vláde SR za zachovanie možnosti hlásiť sa k dvom národnostiam počas sčítania obyvateľov 2021

Blíži sa pravidelné sčítanie obyvateľstva, realizované Štatistickým úradom SR, ktoré má prebehnúť už 15.2.-31.3.2021. Toto sčítanie prináša dve novinky: sčítací formulár budeme vypĺňať online a môžeme sa prihlásiť ku dvom národnostiam (tzv. multietnicita). Čo to znamená pre menšiny? 

Ako sa píše vo výzve Ábela Ravasza, je to výborná správa pre ľudí, ktorí majú vzťah k viacerým národnostiam, vrátane ľudí z tzv. zmiešaných rodín, ľudí s menšinovými koreňmi (ktorí sa zároveň cítia byť aj Slovákmi), ale aj pre všetky štandardné národnostné menšiny. Očakávaným výsledkom tejto metódy je posilnenie domácich národnostných menšín. 

Existuje však aj opačný názor, hovoriaci, že údaje ohľadom druhej národnosti by boli „ťažko interpretovateľné“ a že právny systém nie je pripravený na túto zmenu. Tieto argumenty vyvracia vysvetľujúca analýza Inštitútu Mateja Bela, ktorú uvádzame v plnom znení:

Dve národnosti v sčítaní

Po novelizácii z roku 2019 pribudla do sčítania obyvateľstva otázka na druhú národnosť. Znamená to, že človek si môže uviesť jeho národnosť (slovenskú, maďarskú, rómsku atď.), a potom pri nasledujúcej otázke si môže (a nemusí) značiť ešte jednu ďalšiu. Je to zmena, ktorá je v súlade so sčítavacou metodikou okolitých krajín (Česko, Maďarsko, atď.). 

Dôležitú cieľovú skupinu tohto opatrenia tvoria deti z tzv. zmiešaných manželstiev. Mama je Goralka, otec Rusín: čo si mám písať? Odpoveď doteraz bola, znač si podľa toho, ako sa cítiš. Ibaže pre nemalú časť obyvateľstva nie je jasné, ktorá by mala byť ich jedna jediná národnostná identita. Áno, som hrdý Goral, a zároveň aj hrdý Rusín. A prečo by som nemohol byť?

Ďalšiu cieľovú skupinu tvoria Rómovia, keďže ich materinský jazyk veľmi často nie je rómčina. Podľa odhadov možno až polovica Rómov nepoužíva doma rómčinu, ale radšej slovenčinu, maďarčinu a iné jazyky. Pre nich vybrať si národnosť nie je až taká ľahká záležitosť, ako pre väčšinu z nás. Je to jeden z dôvodov, prečo sa v roku 2001 k tejto národnosti hlásilo „iba“ 105 tisíc ľudí, pričom reálne odhady z Atlasu rómskych komunít 2013 boli na úrovni nad 400 tisíc Rómov v krajine.

Keď už sme pri Rómoch, obzvlášť veľký problém s výberom majú maďarsky hovoriaci Rómovia, keďže na Slovensku sa jazykové práva v obciach viažu na počet ľudí s menšinovou národnosťou, nie jazykom. Je to zle nastavená legislatíva, ktorá má za dopad, že ak máme obec, kde majoritu tvoria maďarskí Rómovia, a značia si rómsku národnosť, tak rýchlo stratia (pre nich potrebné) maďarské jazykové práva, zároveň nadobudnú (pre nich nezmyselné) rómske jazykové práva. Pri opcii značiť dve národnosti, môžu tam dať rómsku aj maďarskú, problém vyriešený.

Treba ešte hovoriť o skupine ľudí, ktorí majú síce menšinové korene („Moja babka bola…“), ale už nehovoria jazykom národnostnej menšiny. Druhou národnosťou vedia podporiť zachovanie a posilnenie jazykových práv v obci, kde žijú. Na Slovensku žije obrovský počet ľudí s rusínskymi, chorvátskymi, nemeckými atď. koreňmi, ktorí sa prvotne cítia byť Slováci, no eventuálne by radi podporili národnosť ich predkov. S druhou otázkou to v kľude môžu spraviť.

Najnovšie však maďarskými médiami na Slovensku preletela správa, že poslanec Gyimesi (OĽaNO) sa snaží o vyradenie tejto možnosti z dotazníku. Gyimesi uvádza, že údaje ohľadom druhej národnosti by boli „ťažko interpretovateľné“, a že Štatistický úrad nie je pripravený na spracovanie nových údajov. Navyše – hovorí Gyimesi – slovenský právny systém ráta iba s jednou pripísanou národnosťou.

Čo sú argumenty proti? Najčastejšie sa hovorí o tom, že údaje ohľadom druhej národnosti by boli „ťažko interpretovateľné“, a že Štatistický úrad nie je pripravený na spracovanie nových údajov. Tieto argumenty však nemajú ozajstné meritum. Otázku ohľadom druhej národnosti do dotazníku pridal sám Štatistický úrad, a to po dlhšom procese rokovania s menšinovými organizáciami, splnomocnencami pre národnostné menšiny a rómske komunity, konzultácii s partnermi z krajín kde sa takéto niečo uplatňuje, a fokusových skupinách s občanmi. Je pravda, že po sčítaní treba pripraviť kvalitné interpretačné rámce, ale to je štandardná štatistická úloha, ktorú zvládli aj naši susedia v Maďarsku a Česku (a určite bez problémov zvládnu aj naši štatistici). Pre túto úlohu treba po sčítaní vytvoriť medzirezortnú skupinu.

Druhý často skloňovaný argument, že právny systém nie je pripravený na túto zmenu, je vecne nesprávny. Jediný zákon, ktorý operuje priamo s údajmi o národnosti zo sčítania, je jazykový zákon, ktorý je však použiteľný aj v prípade značenia dvoch národností, a to bez legislatívnej zmeny. Iné zákony tieto údaje nevyužívajú na priamo. (Často opakované tvrdenie, že Fond na podporu kultúry národnostných menšín ich využíva tiež, je omyl.)

Existuje však aj tretí, poloskrytý argument o tom, že možnosťou prihlásenia sa k dvom národnostiam sa „riedi“ sila národnostnej identifikácie. Preto treba mať radšej menej príslušníkov národností, no aspoň s pevnejšou identitou. Ide o argument, ktorý má črty nacionalizmu, keďže preferuje silu identity a čistotu národa nad možnosťou rozšírenia menšinových práv v etnicky zmiešaných obciach. Za úsilím niektorých aktérov zrušiť možnosť pripísania si dvoch národností, bohužiaľ treba hľadať aj túto skrytú agendu.

Medzinárodná prax navyše hovorí, že možnosť značiť si dve národnosti prispeje každej menšine. V Maďarsku napríklad po zavedení zmeny prudko zrástol početnosť všetkých národnostných menšín, vrátane slovenskej. V roku 1990 tam našlo sčítanie iba 10 tisíc Slovákov, no v roku 2011 (po zavedení možnosti viacerých národností) už 29 tisíc.

Ako je to v okolitých krajinách?

Možnosť prihlásenia sa k dvom národnostiam je v plnom súlade so všetkými ostatnými krajinami V4. Má to Česko, Poľsko aj Maďarsko. Podľa zisťovania Štatistického úradu sa tento koncept osvedčil, a všetky tri krajiny naďalej ostávajú pri tomto riešení aj v roku 2021. Súčasné slovenské riešenie je v súlade s praxou týchto krajín, a neexistuje objektívny dôvod, prečo by sme to tesne pred sčítaním zmenili späť na starú metodiku.

Česká republika. Údaje o dvojitej národnosti po 1. krát zisťovali v roku 2001 (následne aj v roku 2011). Zisťovali sa maximálne dve národnosti. Upravená formulácia vysvetliviek k otázke o národnosti v zmysle možnosti uviesť na sčítacom formulári aj viac národnosti. Zmenu konceptu iniciovali poradné orgány vlády (Rada vlády pre národnostné menšiny a Rada vlády pre ľudské práva).

V roku 2011 zostal koncept zisťovania dvojitej národnosti a jazyka nezmenený. Publikovali sa údaje za tradičné/najpočetnejšie národnosti alebo ich kombinácie. V nadchádzajúcom sčítaní plánujú zachovať rovnaký koncept

Poľská republika. Multietnicita sa po 1. krát zisťovala v roku 2011 (pred samotným sčítaním bola táto téma predmetom rozsiahlych verejných konzultácií). V nadchádzajúcom sčítaní plánujú zachovať rovnaký koncept.

Maďarská republika. Údaje o multietnicite po 1. krát zisťovali v roku 2001 (následne aj v roku 2011). Koncept bol riešením pre prípady neistoty výberu medzi maďarskou a inou identitou (napr. u Rómov alebo detí zo zmiešaných rodín – maďarských a zahraničných rodičov). V pripravovanom sčítaní pravdepodobne zostane zachovaný rovnaký koncept zisťovania národnosti ako v roku 2011.

Zdroj: Metodika sčítania obyvateľov z hľadiska ich príslušnosti k národnosti alebo etniku so zreteľom na materinský jazyk, Štatistický úrad 2018

https://www.scitanie.sk/storage/app/media/dokumenty/Metodika_scitania_obyvatelov_z_hladiska_ich_prislusnosti_k_narodnosti_alebo_etniku_so_zretelom_na_materinsky_jazyk.pdf 

EDUMA podporuje pestrosť

EDUMA sa dlhodobo venuje scitlivovaniu spoločnosti voči potrebám menšín. Aktuálne sme sa zamerali na aktívnu podporu rómskej identity, práve v súvislosti s blížiacim sa Sčítaním obyvateľov, domov a bytov 2021. Rómska menšina je pestrá – množstvo Rómov sa identifikuje s viacerými národnosťami a netvorí jednoliaty celok. Rómovia žijúci na Slovensku napríklad hovoria viacerými jazykmi. Zároveň vnímame, že tu existujú viaceré bariéry, ktoré Rómom bránia, aby sa pri sčítaní hlásili k rómskej národnosti.

Organizujeme diskusie s rómskymi osobnosťami na podporu hlásenia sa rómskej menšiny ku svojej národnostnej identite. Týmto si Vás dovoľujeme pozvať na najbližšiu diskusiu s názvom Ko som? Kto som? Ki vagyok én?, ktorá sa koná v pondelok 25.1.2021 o 18:00.

Diskusiu môžete sledovať  online na facebookovej stránke EDUMY. Pre viac informácií, kliknite na link udalosti: https://fb.me/e/3mqMaiW1C

Budeme radi, keď sa do diskusie zapojíte, môžete sa pýtať na všetko, čo Vás zaujíma alebo nám dajte vedieť, aká je Vaša skúsenosť. 

Osobnosti a organizácie, ktoré sa pripojili k podpore tejto výzvy: https://dennikn.sk/minuta/2232479/?ref=mpm