V súčasnosti je na Slovensku vychovávaných mimo svojej biologickej rodiny takmer 4000 detí. Podľa kvalifikovaných odhadov je asi 60 percent z nich rómskeho pôvodu. Profesionálni alebo náhradní rodičia, ktorí majú alebo by si chceli vziať do opatery rómske dieťa, však často nemajú dostatočnú prípravu, ako k nemu pristupovať. Neraz ich od adopcie alebo od výchovy rómskeho dieťaťa odhovárajú aj samotné úrady. Od začiatku existencie EDUMY sa stretávame s rodičmi, ktorí nám zdieľajú svoje skúsenosti. Aj preto sme sa na to rozhodli poukázať a meniť to.

Síce pre profesionálnych a náhradných rodičov existujú všeobecné prípravy, ako sa starať o nebiologické dieťa v rodine, často nezahŕňajú špecifiká prežívania rómskeho pôvodu dieťaťa. Profesionálni a pestúnski rodičia, ale aj vychovávatelia len ojedinele rozumejú biologickým rómskym rodinám, čo sa často prejavuje aj necitlivým prechodom rómskeho dieťaťa z biologickej rodiny do náhradnej starostlivosti a naopak. Náhradní rodičia nepoznajú základné hodnotové rozdiely medzi nerómskou a rómskou kultúrou. Nie je to ich vina, ale kdesi sa to  aj v dôsledku nedostatku informácií o rómskej kultúre, prejaví. 

Výsledkom potom často býva, že dieťa vyzerá ako Róm/ Rómka, ale jeho pohľad na svoj pôvod je ovplyvnený negatívnym postojom väčšinovej spoločnosti k rómskej komunite. Neraz zapiera svoj pôvod, hanbí sa za to, že je Róm, nepovažuje sa za hodnotného člena spoločnosti alebo má tendenciu obviňovať svoje okolie ostatných Rómov za intoleranciu a diskrimináciu, ktorej terčom často býva.

Porozumieť rómskemu v sebe

V EDUME na tieto potreby už dlhodobo reflektujeme aj vďaka profesionálnym rodičom, ktorí sa nám neraz priznali, čím všetkým si prechádzajú pri výchove rómskeho dieťaťa a ako na nich neraz reaguje aj okolie alebo škola. My sme sa to naším projektom Vnímaví pre zraniteľných rozhodli zmeniť. Aj vďaka myšlienke našej zakladateľky Janette Motlovej sme začali budovať komunitu mladých dobrovoľných rómskych poradcov, ktorí by pomáhali nebiologickým rodinám s rómskymi deťmi. Sú to práve oni, ktorí môžu rodičom a deťom radiť z vlastných skúseností, odovzdávať im svoje zvyky, niečo z rómskej kultúry a pomôcť tak dospievajúcim deťom prijať svoju rómsku identitu.

Uplynulý víkend (3. – 6. októbra) sme sa stretli s novými potenciálnymi dobrovoľnými rómskymi poradcami vo Valaskej, ktorí budú čoskoro pomáhať ďalším profesionálnym a náhradným rodinám s rómskymi deťmi. „Veľmi obdivujem rodiny, ktoré sú natoľko odvážne, že si osvojili rómske deti,“ hovorí jedna z nových dobrovoľných poradkýň Denisa Mitrášová. Na adopciu detí na Slovensku sa totiž čaká roky, najmä tých nerómskych. No je čoraz viac rodín, ktoré nehľadia na inú etnicitu. Rozhodli sa prijať do svojej rodiny rómske dieťa a nikdy by svoje rozhodnutie nezmenili.

Svoju inakosť vníma aj Emko

Jednou z nich je aj rodina našej programovej koordinátorky Adely Matulayovej. Sama je Rómka, jej manžel je Neróm. Kedysi pred adopciou tvrdil, že rómske dieťa si adoptovať nechce. No keď stretol prvýkrát malého Emanuela, v momente zmenil názor. „Ako mohol niekto odložiť také krásne dieťa?“ opýtal sa. Emko s nimi býva už dva roky Spoločne si prešli mnohými náročnými situáciami. Chlapček už vystriedal dve materské školy, pretože v oboch sa mu deti vysmievali. „Povedali by ste, že už dva a pol ročné ročné dieťa vníma, že je iné?,“ konštatuje Adela, adoptívna mama malého Emanuela, ktorý dnes chodí do súkromnej škôlky, kde je nadmieru spokojný.

„Maminka, pani učiteľka v škôlke si ma pomojkala,“ neraz hovorí šťastný Emko cestou domov zo škôlky. Adela neraz zažila pohľady okoloidúcich. „Mami, pozri, ako sa na mňa tá teta pozerá,“ občas jej chlapček poznamená. Po adoptovaní si Emanuela sa v rodine Matulayovcov rozjasnilo, no poriadne sa preriedil aj okruh priateľov. Niektorí s nimi dokonca úplne prerušili kontakt. Ľudia totiž dokážu reagovať rôzne. Aj vtedy, keď ide o rómske dieťa. Predsudky jednoducho nepustia.

„Obávam sa, že dieťa s hendikepom je v našej spoločnosti niekedy viac akceptované ako rómske,“ hovorí. Napriek tomu malý chlapček priniesol do ich života novú energiu. „Keď k nám prišiel, mal so sebou iba takú malú plienočku, ku ktorej si rád privoniaval. Bolo to jediné, čo mu pripomínalo detský domov. Býval tam a bol zvyknutý na jeho prostredie, ľudí a deti v ňom. Zrazu prišiel do niečoho nového. Aj napriek tomu, že sme sa naňho usmievali a boli k nemu milí, potreboval sa vrátiť do svojej komfortnej zóny. Tú mu pripomínala práve jeho plienočka. Keď som mu ju raz oprala, hrozne plakal a kričal. Plienočke sme napokon dali meno Pupa a je s nami dodnes. Dnes však má už inú vôňu – vôňu nášho domova a Emkovi sa tá vôňa páči tiež,“ usmieva sa Adela.

Život s inou etnicitou  

Noví dobrovoľní poradcovia strávili s EDUMOU vo Valaskej štyri dni, počas ktorých sa navzájom spoznávali a vzdelávali v oblasti inkluzívneho prístupu. Rozprávali si a zdieľali si svoje vzájomné skúsenosti a príbehy a zistili, že nejeden z nich zažil, ako chutí diskriminácia a reakcie okolia na inú farbu pleti.

„Pred rokom som doštudovala ekonómiu. Momentálne som bez práce. Žijem v okrese, kde jej málo pracovných príležitostí a to, že som Rómka, mi pri hľadaní práce vôbec nepomáha,“ priznala sa Denisa Mitrášová. Napriek tomu sa však nevzdáva a prácu si vytrvalo hľadá ďalej. Nie príliš pekné skúsenosti má aj ďalšia poradkyňa Miroslava Gašparová, ktorá sa stala obeťou útoku podnapitých mladých chlapcov počas zábavy. „Raz som sa s kamarátmi vracala zo zábavy a sotili ma tak, že som hlavou rozbila presklené dvere,“ hovorí Miroslava, ktorá dnes dokončuje dve vysoké školy. Doteraz robila asistentku učiteľa a robí si pedagogické minimum, aby mohla učiť slovenčinu na škole.

Podobne sú na tom aj ďalší poradcovia, z ktorých jeden pracuje na úrade sociálnych vecí a rodiny, ďalšia študuje pedagogiku a jedna dokonca žurnalistiku. Stanislav Harvan má napríklad iba 19 rokov a už učí hrať malé deti na klavír. „V triede mám 20 detí, pre ktoré som inšpiráciou. Robím to rád,“ hovorí. Dokonca v minulosti inšpiroval jednu rodinu, aby si adoptovala rómske dieťa. „Chcem do tejto problematiky vidieť hlbšie a chcem pomáhať rodinám s deťmi, lebo viem, čím sa neraz boria,“ povedala ďalšia poradkyňa Simona Mitrášová, ktorá dnes žije s priateľom mimo svojej rodiny.

Poradcovia teraz budú prechádzať vzdelávaním a mentoringom, aby sa už v novembri mohli stretnúť s novými náhradnými a profesionálnymi rodinami. Každý z nich je z iného kúta Slovenska a každý je niečím inšpiratívny. O svoj príbeh sa s poradcami prišla podeliť aj Adela Maková, 76-ročná Rómka, ktorá rozprávala o svojom detstve, mladosti, prácach, ktoré v živote vystriedala a o rómskej kultúre. Porovnávala tiež situáciu Rómov dnes a kedysi.

Dobrovoľní rómski poradcovia sa stretnú opäť už v novembri, kedy si budú s novými nebiologickými rodinami rómskych detí odovzdávať svoje skúsenosti a radiť im v rôznych situáciách, ktoré sú im často vzdialené. Cieľom bude podporovať v deťoch ich rómske ja a rodičom pomôcť pochopiť prežívanie ich rómskeho dieťaťa.

Petra Nagyová, Michelle Kubištová

Projekt Vnímaví pre zraniteľných – Dobrovoľní poradcovia pre rómske deti vyrastajúce v náhradných nerómskych rodinách je realizovaný s finančnou podporou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity. Za obsah projektu je výlučne zodpovedná organizácia Od emócii k poznaniu, n.o.

 Projekt Víkendové pobyty pre nerómske náhradné rodiny s rómskymi deťmi je realizovaný s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.