Nenechať dieťa samé s problémom je pri šikane to najdôležitejšie

Niektorí učitelia nechávajú na deťoch, aby si problém vyriešili sami medzi sebou. Tento postoj však predpokladá pripravenosť žiakov na riešenie týchto náročných situácií. Šikana sa pritom vyvíja postupne a môže mať mnoho podôb, pričom deti a mladí ešte nemusia mať dostatočne rozvinuté sociálne a komunikačné zručnosti, vďaka ktorým by sa vedeli účinne ochrániť.

To, čo spočiatku vyzerá ako bežné doťahovanie sa medzi spolužiakmi, je dobré podchytiť hneď na začiatku, kým je tzv. ostrakizácia ešte riešiteľná bežnými pedagogickými prostriedkami a deti je možné usmerniť, čo je vhodné a čo už nie. Keď už sa v triede vytvorí „tvrdé jadro viacerých agresorov“ a posmešky začínajú prerastať do vážnejších problémov, pre dospelých je už omnoho ťažšie zasiahnuť.

Téme šikany a kyberšikany sme sa venovali počas webinára pre učiteľov, ktorý sa uskutočnil vďaka projektu Bezpečnejšie online prostredie pre žiakov a študentov. Na pomoc sme si prizvali odborníčky, ktoré sa téme šikany intenzívne venujú.

„Priaznivá klíma triedy a celej školy s týmto javom veľmi súvisí, vďaka nej sa dá preventívne pôsobiť. Kým sa problém nerozvinie viac, môže to pedagóg veľmi dobre rozpoznať a podchytiť,“ uviedla Eva Smiková, ktorá je psychologičkou vo VÚDPAP a ktorá sa venuje vedecko-výskumnej činnosti najmä v oblasti prevencie sociálnopatologických javov, porúch správania, agresivity, šikanovania.

Psychologička internetovej poradne pre mladých IPčko, Lenka Nemcová vyzdvihuje, keď učitelia popri svojich ostatných povinnostiach stíhajú riešiť aj problémy so šikanou na škole

Lenka Nemcová nám priblížila špecifiká šikany na internete. Hovorí o rýchlom rozvoji technológií, na ktorý nestíhame reagovať.

„Človek na internete stráca kontrolu nad tým, ako sa obsah šíri – preto sa cíti zúfalo.“

Internet a sociálne siete prinášajú tak ako každé prostredie špecifické riziká, pred ktorými sa ale dokážeme chrániť. Patria sem napríklad gaming, rýchly prístup k pornografii, nenávistné prejavy, šírenie dezinformácií a podobne. Za väčší pocit blízkosti, bezpečia a otvorenosti je na internete zodpovedný tzv. disinhibičný efekt, ktorý vzniká pôsobením faktorov ako anonymita, neviditeľnosť, asynchrónnosť komunikácie, diskriminácia statusu a iné.

„Chvíľu si píšete a máte pocit, že sa poznáte už roky,“ vysvetľuje Lenka.

„Predstavte si stoličku. Každý si predstavíme niečo úplne iné. Slovo má strašnú moc, ktorú si často neuvedomujeme.“ To, čo sa v slovách odráža reprezentuje naše skúsenosti, priania a podobne, no tie má každý iné.

Ak majú rodičia strach z internetu a boja sa o bezpečie svojich detí, pristupujú k zákazu internetu. Lenka Nemcová však zákaz internetu odporúča zvážiť: „Zabúdame aj na ďalšie významy, ktoré má prístup k internetu pre dieťa. Internet môže pomáhať spracovať zlé skúsenosti, priniesť útechu – napríklad, ak sa dieťa prostredníctvom hry má možnosť odreagovať a podobne.“

Ako je šikana a kyberšikana rozšírená

„Šikana a kyberšikana sa podľa prieskumov týka cca 40% detí. Stretnú sa s ňou buď ako obete, agresori alebo ako tí, ktorí sa prizerajú,“ uviedla Eva Smiková na základe výskumných dát.

Šikana a kyberšikana sú pritom často previazané. Dieťa, ktoré je šikanované v offline svete sa ľahko stáva obeťou aj v online kruhoch, a opačne. Častým javom je tiež to, že dieťa, ktoré bolo šikanované sa neskôr samo stáva útočníkom.

Lenka Nemcová dodáva: „Viac ako polovica šikanovaných si prejde všetkými formami šikany. V porovnaní s tým si iba 4% prejdú výhradne kyberšikanou.“

Šikana sa vždy deje pre niečo, ale nikdy nie vinou obete

Žiaci, ktorí sú šikanovaní, sa môžu stať obeťou z úplne iracionálnych dôvodov. Ako sa hovorí, dôvod sa vždy nájde. Agresor sa napríklad zameria na fyzickú, viditeľnú danosť alebo začne osktrakizovať určité zvláštnosti v správaní dieťaťa-obete. Niekedy dieťa svojím správaním provokuje, či už ako obeť alebo útočník, nám dospelým signalizuje, že potrebuje viac pozornosti. Obeťami sa často stávajú deti s nejakou formou znevýhodnenia, deti pochádzajúce z rómskych rodín, ekonomicky a sociálne znevýhodneného prostredia.

Čo keď je žiak šikanovaný, pedagóg to chce riešiť s rodičmi, ale oni nemajú záujem

Ani rodičia veľakrát nespolupracujú a nechcú alebo sa nevedia podieľať na riešení problému.

„Tu je dôležitá prevencia. Je dôležité poznať aj rodičov vopred a nadviazať s nimi spoluprácu skôr. Ak sú rodičia prizývaní do školy len vtedy, keď je zle – vtedy majú tendenciu vyhýbať sa negatívnym informáciám o ich dieťati a nespolupracovať,“ vysvetľuje Eva Smiková.

Aká sieť pomoci u nás existuje, aby pedagógovia nezostali sami

Ak problém šikany už prerástol alebo má povahu až trestno-právnu, je dobré mať na mysli, že riešenie nemusí byť len na pleciach školského personálu a je potrebné požiadať o pomoc iných špecialistov alebo inštitúcie, ktoré sa vedia, môžu a majú zapojiť.

Škola má možnosť zamestnať sociálneho pedagóga, školského psychológa, špeciálneho pedagóga, ktorí v rámci multidisciplinárnej spolupráce môžu kvalitne riešiť aj prevenciu a intervenciu v rámci šikanovania, v súčasnosti sú veľmi žiadaní, v niektorých regiónoch ich je nedostatok. Každá škola aj v súčasnosti má výchovného poradcu a koordinátora drogovej prevencie.

Podľa povahy problému je potrebné prizvať aj iné inštitúcie – napríklad Centrum pedagogicko–psychologického poradenstva a prevencie, psychiatra, resp. lekára, ak ide o urgentnú ochranu zdravia dieťaťa.

Pri problémoch so správaním, ktoré majú znaky trestného činu je potrebná súčinnosť s políciou, prípadne sociálno-právnou ochranou detí a sociálnou kuratelou.

Nápomocné sú aj viaceré linky pomoci – Linka dôvery, Linka detskej istoty alebo už spomínaná internetová poradňa, IPčko.

A čo šikana na učiteľoch? Ako reagovať?

Ak sa obeťou stáva sám učiteľ, určite by si to nemal nechávať pre seba, ale mal by sa obrátiť na niekoho, kto mu vie pomôcť. Prvou pomocou môže byť riaditeľ školy, ak je skúsený a vie zasahovať v podobnom type agresívneho správania. Na školách sa takého správanie často deje vtedy, keď v škole nie sú jasne stanovené a dodržiavané pravidlá medzi deťmi a dospelými.

O tom, že téme šikany a kyberšikany sa u nás stále venuje málo pozornosti, svedčí aj množstvo otázok, ktoré dostali od učiteľov – účastníkov webinára naše kolegyne a lektorky – Janka Harušťáková a Katka Božík.