Farebnosť a srdečnosť – asi takto by som zhodnotila moje prvé hodiny vo Washingtone, v ktorom som sa ocitla v polovici tohto septembra vďaka dvojtýždňovému špeciálnemu vzdelávaciemu programu v Amerike na tému inkluzívneho vzdelávania.
Ešte nikdy som nevidela takú vyváženú farebnosť zamestnancov. Možno ani tak nejde celkom o farebnosť, ako to, akou bežnou súčasťou krajiny sú ľudia rôznych národností. Afroameričanov nájdete medzi policajtmi, čašníkmi, v obchodoch, všade. Nevidela som, ani som len nepocítila, že by niekto čo i len brvou mihol, keď ho obsluhuje človek inej pleti alebo mu podáva pečivo v pekárni. Naopak. Ľudia si bežne ďakujú okrem slova aj dotykom. Stačí, že vidia niekoho, kto signalizuje bolesť v tvári a hneď sa mu prihovoria.
Najskôr som si myslela, že to len na letisku, no nie je to tak. Večer som sa išla prejsť po okolí a videla som to všade okolo seba. Áno, videla som aj ľudí v stanoch pod mostom, ľudí s plastovým pohárom na križovatkách. A áno, nebola som ešte v žiadnom gete. Lenže, nech sa na to pozriem z ktorejkoľvek strany, vychádza mi z toho jedno – popri getách sú tu mestá, kde sú „farební” bežnou súčasť polície, služieb, úradov. U nás na Slovensku máme často len tie getá a osady. Farebnosť v polícii, službách, úradoch je ojedinelá a niekde priam neprijateľná…
Večer som zaspávala so slovami Martina Luthera Kinga: I have a dream. Zobudila som sa pri nich aj ráno. Myslím, že téma inklúzie, ktorá sa mala niesť celým mojím pobytom, začala skôr, než sa začal náš oficiálny program. A to už ani nehovoriac o tom, že najbližších päť dní som bývala v hoteli na ulici New Hampshire, vo štvrti, ktorá je vraj známa svojou ústretovosťou podnikov k LGBT komunite – všade sú dúhové vlajky a v hoteloch zavesené tabule, že sú LGBT friendly.
Cieľom nášho pobytu so štátnym tajomníkom ministerstva školstva Petrom Krajňákom bolo spoznať, aká je prax inklúzie od celoamerickej politiky až po miestne lokálne úrovne.
Už budúci utorok vás čaká pokračovanie, ako vyzerá bežný život na ulici, konverzácie s neznámymi ľuďmi a čím je to také pestré a iné.
Janette Motlová, zakladateľka EDUMA
