Podcast Mozaika sa venuje témam, ktoré sa týkajú rómskej kultúry, identity a života Rómov v našej spoločnosti.
Je určený pre nerómske rodiny a pracovníkov inštitúcií, ktoré prijali rómske dieťa do náhradnej starostlivosti. Odpovedá na potreby, otázky a problémy týchto rodín a inštitúcií v dôležitých fázach výchovy dieťaťa od predškolského až po tínedžerský vek. Veríme, že veľa zaujímavého si z neho odnesú aj tí, ktorí sa chcú dozvedieť viac o rómstve (v rómčine Romipen) ako takom. Mozaika prináša rozhovory s odborníkmi, dobrovoľnými poradcami a zaujímavými rómskymi osobnosťami.
Prihláste sa na odber EDUMA Podcastu:
Autorka knihy Cigánka Janette Motlová otvorene hovorí o reakciách svojho okolia, s ktorými sa stretla, keď sa rozhodla pre osvojenie dieťaťa. Opisuje, ako nad možnou adopciou uvažovala spolu s vtedajším manželom Štefanom, s akými strachmi vnútorne bojovala a čím si ich srdcia získalo ich druhé dieťa. Tento príbeh môže byť inšpiráciou najmä pre tých, ktorí nad osvojením len začínajú uvažovať a chcú sa pripraviť na to, čo ich čaká. Úryvok z knihy Cigánka číta Dominika Maziniová.
Dominika Maziniová je adoptované rómske dieťa, ktoré dnes už z pohľadu dospelej ženy a matky hovorí o svojom živote v náhradnej rodine. Dominika si spomína na svoje detstvo a opisuje radosti i ťažkosti súrodeneckého vzťahu s bratom Marekom, ktorý bol v rodine prvorodené, biologické dieťa. Dotkne sa aj témy etnicity a jej spomienok na šikanu, ktorú zažila na strednej škole. Akým človekom je Dominika dnes a akou mamou pre svoje dcéry si želá byť?
Žiadna mama neprinesie na svet svoje dieťa s tým, že sa ho chce vopred vzdať. Mnohé prechádzajú ťažkou situáciou. Mnohé odovzdávajú len toľko, koľko samé dostali. V tomto príbehu si vypočujete rozprávanie Viliama, ktorý po dvanástich rokoch práce v detských domovoch (dnešných Centrách pre deti a rodiny) opisuje, ako prežívajú odlúčenie samotné deti, aké je to nikam nepatriť a ktoré mýty o živote v detskom domove vnímajú obzvlášť bolestivo. Príbeh z e-booku Bez domova do domova, ktorý nájdete voľne dostupný na www.eduma.sk, číta Branislav Piskor.
Magdaléna Kováčová s úsmevom hovorí, že ani raz nerodila a predsa sa ich domom ozýva smiech troch úžasných detí. Magduška, Timi a Mášenka sú dokonca biologickými súrodencami a Magdaléna ich vychováva so svojím manželom Julom. Aké kritéria zvažovali pri úvahách o adopcii? Z čoho majú obavy a čo ich naopak vôbec netrápi? Inšpirujte sa Trochu inou rodinou.
Poďte si zažiť kúsok víkendového pobytu, kde sa stretli náhradné nerómske rodiny, ich rómske deti, dobrovoľní poradcovia a Rómovia. Ako svoje rómstvo žijú a cítia deti v bežnom živote? Aké pre ne bolo byť na pobyte s inými rómskymi deťmi a ostatnými Rómami? Ako prežívajú náhradní nerómski rodičia rodičovstvo svojich rómskych detí? Akú úlohu hrá rómstvo v ich životoch?
Aký priestor má rómska kultúra v súčasnom mediálnom svete na Slovensku a prečo je to tak? Aký vplyv majú historické udalosti na súčasný život Rómov? Čo sa v školách učia žiaci o rómskej histórii a kultúre a aký to má vplyv na formovanie etnickej identity rómskych detí? Darina Mikolášová sa rozpráva s Jozefom Ravaszom a s Róbertom Hamburgbadžom o ich pohľade na súčasné postavenie Rómov v našej spoločnosti, aj v kontexte histórie.
Lucia Hargašová, sociálna psychologička a výskumníčka Slovenskej akadémie vied a Juraj Vozár, manažér Centra príležitostí Valaská sa rozprávajú o predsudkoch a stereotypoch v našej spoločnosti. Lucia sa podelila aj o výsledky výskumov, Juraj o svoj životný príbeh a jeho skúsenosť s interakciou dobrovoľných poradcov s rómskymi deťmi, ktoré vyrastajú v nerómskom prostredí. Dokáže jedna pozitívna skúsenosť, ktorá vyvracia predsudok, ktorý máme, zmeniť náš náhľad? Aký vplyv môžu mať stereotypy majoritnej spoločnosti na rómske deti vyrastajúce v nerómskych rodinách?
Aký je osobný príbeh súčasného splnomocnenca vlády pre rómske komunity pána Jána Hera? Aké prekážky prekonal a čo mu naopak v živote pomohlo? Ako vyzerala cesta Dominiky Csizmárovej – Dobrovoľnej poradkyne na vysokú školu v Spojenom Kráľovstve?
Ponoríme do témy predsudkov ako takých a pozrieme sa aj na konkrétne predsudky, s ktorými sa Rómky a Rómovia v našej spoločnosti stretávajú. Psychologička Judita Malík a dobrovoľná poradkyňa Janka Plešková sa v podcaste rozprávajú o predsudkoch, s ktorými sa v živote stretli, o tom, aký vplyv môžu mať predsudky okolia na naše psychické zdravie a pohodu a ponúkajú rôzne možnosti, ako na predsudky reagovať.
Vyrastala v malej dedinke v rómskej rodine a so svojou identitou bola vždy zžitá. V podcaste približuje prácu dobrovoľnej poradkyne, jej zmysel a skúsenosti. Akým prekážkam čelia rómske deti v našej spoločnosti a ako im poradcovia môžu pomôcť?
Psychologička Judita Malík, nám v rozhovore s Darinou Mikolášovou poodhaľuje komplexnosť pojmu identita, o tom čo vplýva na jej tvorbu aj o jej krízach.
Psychologičky Zuzana Gőcze Kuchárová a Zuzana Nováková spolu so sociálnou pracovníčkou Zuzanou Petrincovou odpovedajú na otázky: Ako pripraviť rozšírenú rodinu na príchod rómskeho alebo polo rómskeho dieťaťa do rodiny? Je identita neustále meniaca sa mozaika alebo zostáva viac menej nemenná počas života? Ako reagovať na potrebu dieťaťa hľadať svoje korene v biologickej rodine?
Psychologička Zuzana Gőcze Kuchárová a sociálna pracovníčka Zuzana Petrincová z občianskeho združenia Návrat v tomto podcaste zdieľajú ako podporujú náhradných rodičov pred aj po prijatí dieťaťa s rómskymi koreňmi.
Nikola Mitrášová je Rómka a je dobrovoľnou poradkyňou pre rómske deti v náhradnej starostlivosti v nerómskom prostredí. Nika bola pri samotnom počiatku tohto programu a dodnes je v programe veľmi aktívna – je nielen dobrovoľnou poradkyňou, ale aj realizuje projekt, vďaka ktorému budú môcť náhradné rodiny s deťmi a poradcovia spolu stráviť pár víkendov.
Martina Magula je 13 – násobnou pestúnskou mamou vrátane detí s rómskymi koreňmi. Čo jej deťom priniesli víkendové stretnutia s dobrovoľnými poradcami?
Zakladateľ organizácie Úsmev ako dar hovorí o zábranách a predsudkoch majority adoptovať si rómske alebo polorómske dieťa.
Mama dvoch dievčatiek. Nerómskeho a osvojenej Rómky Mie. Aký je príbeh ich rodiny a ako u nich vyzerá súzvuk rómstva a nerómstva?
Nataly je Rómka, ktorá vyrástla v nerómskej rodine. Aké to pre ňu bolo? Ako prijala svoju identitu?
Janette Motlová hovorí aj o svojich skúsenostiach adoptívnej mamy. Čo trápi nerómskych rodičov, ktorí majú v starostlivosti rómske dieťa?
Aká je úloha a ako konkrétne pomáha úrad splnomocnenca rómskym komunitám? V akých oblastiach by mohlo sčítanie pomôcť rómskej menšine? Čo prispieva reálne k zlepšeniu kvality života Rómov na Slovensku? Ako sa vyvíja postavenie Rómov na Slovensku? Aké šance a prekážky majú Rómovia v našej spoločnosti? Ako to súvisí s ich vzťahom s majoritou a inými menšinami?
Slovenský jazyk:
Rómsky jazyk:
V akých situáciách záleží na tom, kým sú? Hlásia sa k rómskej identite? Kedy sa cítia byť hrdými Rómami? Ako čelia stereotypom? Ako vnímajú svoje šance a príležitosti presadiť sa? Čo očakávajú od Sčítania obyvateľov?
Slovenský jazyk:
Rómsky jazyk:
Ako prežívajú svoju identitu ľudia z národnostne zmiešaných rodín? Ako vplýva vzdelávanie a školské prostredie na formovanie vlastnej identity?
Slovenský jazyk:
Rómsky jazyk:
Aké je byť Rómom a (zároveň) Maďarom na Slovensku? To, ako vnímajú svoju identitu hostia z maďarsko-rómskeho prostredia, sa dozviete v podcaste. O tejto téme diskutujú József Ravasz a Viliam Tankó. – József Ravasz je spisovateľ a vysokoškolský pedagóg, Viliam Tankó zasa reprezentant v boxe. – reprezentant v boxe, ktorý pred piatimi rokmi vyhral bronz na európskych hrách v Baku.
Slovenský jazyk:
Rómsky jazyk:
Aké to je byť Rómom na Slovensku? Prečo je dôležité, aby sa Rómovia pri sčítaní obyvateľov prihlásili k rómskej národnosti? Môže byť človek Róm a zároveň aj Slovák?
Slovenský jazyk:
Rómsky jazyk:
Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Prihláste sa na odoberanie EDUMA Newslettra.
Odber môžete kedykoľvek zrušiť.
info@eduma.sk
0910 870 180
EDUMA, n.o.
Račianska 62
831 02 Bratislava
Nájdete nás v budove Allianz
EDUMA, n.o.
Šášovská 6
851 06 Bratislava
IČO: 50098829
DIČ: 2120170679
Nie sme platcami DPH
Fio banka: SK89 8330 0000 0033 8623 3862
Registračné číslo organizácie: OVVS-105437/478/2015-NO