Ako sa mám zachovať ja ako rodič? Ako mám na predsudky a negatívne reakcie pripraviť naše dieťa? Ako posilniť sebadôveru dieťaťa? Ako mu pomôcť vyrovnať sa s medializovaným negatívnym obrazom Rómov? To sú hlavné otázky, ktoré si kladú rodičia, akonáhle sa stretnú s odsúdením dieťaťa kvôli farbe pokožky.  

Nerómski rodičia nemajú vlastnú skúsenosť s predsudkami, pociťujú nedostatok informácií o rómskej kultúre a histórii, nevedia ako reagovať na negatívne reakcie vo vlastných rodinách, či medzi priateľmi. Niektorí majú sami nezodpovedané otázky, do akej miery je osobnosť dieťaťa formovaná výchovou a akú moc majú gény. 

Ich rómske deti sa stretávajú s predsudkami a diskrimináciou, hanbia sa za to, kto sú alebo majú pocit, že nepatria ani k Rómom, ani k Nerómom. Pomôcť sa im snažia mladí rómski dobrovoľníci, zapojení do programu Dobrovoľní poradcovia, ktorý realizuje nezisková organizácia EDUMA. 

Prečo je pomoc dobrovoľných poradcov potrebná?

V súčasnosti je podľa odhadov viac než  štyritisíc detí vychovávaných mimo svojej biologickej rodiny z čoho 60 % sú deti rómskeho pôvodu. Z toho až 97 % rómskych detí je vychovávaných v prostredí, ktoré nepozná rómsku kultúru, hodnoty a prácu s prenatálnou pamäťou rómskeho dieťaťa. Prostredia, ktoré tieto rómske deti vychovávajú, nemajú dostatočné zručnosti cielene pripraviť deti, aby pochopili a prijali svoj pôvod, a tiež svoju inakosť. 

V prieskume z roku 2016 medzi náhradnými rodičmi a vychovávateľmi, ktorý realizovala EDUMA, sme identifikovali nasledovné problémy vo výchove súvisiace s rómskou identitou:

• Vplyvom skresleného a povrchného pohľadu spoločnosti na kultúru a špecifiká Rómov skĺznu pri problémoch k stereotypnému postoju, že dieťa je rómske a preto má negatívne prejavy „v krvi“.
• Náhradní rodičia a vychovávatelia len s ťažkosťami rozumejú rómskym rodinám, a preto nevedia dostatočne pracovať na čo najmenej bolestivom prechode rómskeho dieťaťa z biologickej rodiny do náhradnej starostlivosti a naopak.
• Len okrajovo poznajú teóriu kultúry a výchovy k identite dieťaťa, nepoznajú špecifiká rómskej kultúry, základné mentálne a hodnotové rozdiely medzi nerómskou a rómskou kultúrou. Výsledkom je dieťa, ktoré vyzerá ako Róm, ale jeho pohľad na svoj pôvod je ovplyvnený postojom spoločnosti. Svoj pôvod zapiera, hanbí sa, že je Róm a nepovažuje sa za hodnotného človeka v spoločnosti. Má tendenciu obviňovať všetkých Rómov za intoleranciu spoločnosti, ktorej býva často terčom. 

Dobrovoľní poradcovia

Program Dobrovoľní poradcovia je zameraný na sprevádzanie náhradných rodičov a ich prijatých rómskych detí v spoznávaní rómskej kultúry, identity a učí náhradných rodičov a deti pracovať s predsudkami. Dobrovoľnými poradcami sú mladé Rómky a Rómovia, ktorí vyrastali v bežnom rómskom prostredí, poznajú kultúru a jazyk. Rozprávajú sa s rodičmi o predsudkoch a stereotypoch, ktorým rómske deti čelia v spoločnosti.

„Veľakrát som sa cítil tak, že mi nikto nerozumie. Chcel som povedať, čo ma trápi alebo sa len tak porozprávať o veciach, ale mal som pocit, že mi aj tak neporozumejú. Mal som na to niekoľko dôvodov. Aj preto chcem teraz pomôcť ja vám,“ píše Daniel Bunda ako jeden z desiatich poradcov na stránke na svojom profile.

 „Doma som sa stretol s nepochopením, čo chcem v živote robiť. Nedostal som podporu zo strany rodiny. Aj preto rozumiem deťom, ktoré sú na tom podobne. Každé dieťa si zaslúži šancu a podporu v tom, čo ho robí šťastným a v čom môže v budúcnosti vynikať. Chcem tu byť pre tých, ktorí si neveria alebo nevedia, či má ich snaha zmysel. Ak je tam vonku dieťa, ktoré blúdi a hľadá pochopenie blízkych, chcem mu v tom pomôcť a vrátiť mu to, čo mi bolo dané. Verím, že ako dobrovoľný poradca pomôžem rodičom aj vďaka svojim skúsenostiam a vnímaniu sveta z pohľadu mladého Róma. Pre deti chcem byť poslucháčom, ktorý pochopí ich strachy a pomôže im ich prekonávať,“ odpovedá Daniel  na to, v čom by chcel byť deťom a rodinám nápomocný. 

Príbehy ďalších poradcov a poradkýň, Denisy R., Tomáša K., Dominiky C., Janky P., Michelle K., Miroslavy G., Nikoly M., Simony M. a Dominiky M., sú na webstránke dobrovolniporadcovia.sk. 

Podcast Mozaika

Pripravovaný podcast s názvom Mozaika odpovedá na potreby vychovávateľov a náhradných rodičov v dôležitých fázach výchovy dieťaťa od predškolského až po tínedžerský vek. Predstavuje unikátny zdroj informácií týkajúci sa rómskej kultúry a identity. V rámci projektu Čriepky identity srdiečkových detí  pripravujeme sériu desiatich nových dielov, ktoré nadviažu na prvé časti podcastu vyrobené v r. 2021. 

Podcast má ambíciu odpovedať na aktuálne otázky a problémy náhradných rodín v súvislosti s rómskou identitou, byť zdrojom chýbajúcich informácií a inšpirovať prostredníctvom rozhovorov so zaujímavými rómskymi osobnosťami.

Pri tvorbe obsahu jednotlivých dielov podcastu sme k spolupráci oslovili aj Kluby náhradných rodín, Centrá pre deti a rodiny, OZ Návrat a samotné rodiny, ktoré prijali rómske deti. Jednotlivé okruhy tém podcastov vychádzajú z rozhovorov s náhradnými rodičmi a vychovávateľmi počas fokusových diskusií v prvej fáze projektu. 

Odbornou garantkou je adoptívna matka, Rómka, expertka na prácu so storytellingom vo vzdelávaní a výchove a súčasná riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, Janette Motlová. 

Moderátorkou podcastu pre rodičov je dlhoročná rozhlasová redaktorka, Darina Mikolášová. 

Podcast  Mozaika bude dostupný v aplikáciách (https://anchor.fm/eduma), aj na webstránke dobrovolniporadcovia.sk. 

Autorky textu: Sabrina Kvaková a Veronika Vanochová

Projekt Čriepky identity srdiečkových detí podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín.