Tatiana pracuje v spoločnosti Slovak Telekom ako senior CSR manažérka a už niekoľko rokov sa venuje podpore projektov spoločenskej zodpovednosti. Jedným z nich je aj systematická a dlhodobá podpora komunity nepočujúcich na Slovensku. Pred rokom prišla spoločnosť s myšlienkou, že sa začne venovať vzdelávaniu svojich zamestnancov v oblasti búrania stereotypov a predsudkov v zákazníckej obsluhe, za čo získala aj historicky prvé ocenenie Vnímavá firma. V inkluzívnom vzdelávaní Slovak Telekom pokračuje aj tento rok. Kzamestnancom v Žiline sa pridali aj Telekomáci v Košiciach. O tom, prečo sa firma touto cestou vybrala a akým spôsobom rozvíja svoju spoločenskú zodpovednosť, sme sa rozprávali v našom rozhovore.  

Aký je príbeh inklúzie spoločnosti Slovak Telekom?
Slovo inklúzia znie možno trochu učebnicovo, nazvala by som to preto skôr familiárnejšie – porozumením a toleranciou. Na túto cestu sme sa vydali už poriadne dávno, a to pred 16 rokmi, keď sme paradoxne ako „hlasový“ operátor začali s podporou nepočujúcich. Možno, akoby sme predvídali budúcnosť, že naši zákazníci nebudú využívať iba hlas, ale desiatky nových technológií s dátami na čele. Vtedy sme začínali s kurzmi posunkového jazyka a workshopmi o kultúre nepočujúcich. V mnohých kampaniach sme sa pokúšali poukázať na to, že povrchné posudzovanie tejto skupiny ešte viac prehlbuje ich izoláciu a komunikačnú bariéru. Helen Keller, hluchá a slepá dramatička, to najlepšie vystihla vo výroku: „Slepota ma delí od vecí, hluchota od ľudí.“ A my sme nechceli, aby ich hluchota oddeľovala od okolitého sveta.

Za každou zmenou stoja ľudia a ich nápady. Kto prišiel s myšlienkou, že aj vaša spoločnosť môže smerovať k Vnímavej firme?
Po niekoľkých rokoch vo firme sme premýšľali, akou cestou sa uberieme na poli spoločenskej zodpovednosti, firemných hodnôt a zákazníckej starostlivosti. Vo veľkej korporácii sa idey dajú iba ťažko pretaviť do reality, pokiaľ sa s nápadom nestotožní viacero hláv. Možno som mala šťastie, že v danej chvíli boli všetky okolnosti nastavené tak, že sa mi podarilo túto myšlienku aj zrealizovať. Oveľa cennejšie je však to, že podpora trvá až dodnes a my máme za sebou desiatky mikroprojektov a tisíce rodín, ktorým sme pomohli. A to nielen finančne alebo poradenstvom, ale i v otázke formovania legislatívy, čo je azda tá najnáročnejšia výzva, ak chceme meniť veci systémovo. A preto aj pri inklúzii a „búraní predsudkov“ je naším cieľom pozerať sa na veci systémovo a v dlhodobom horizonte, pretože jednorazovo pomôcť vieme tu a teraz, avšak naším spoločným úsilím by mala byť do istej miery premena spoločnosti na tolerantnú a vnímavú spoločnosť.

Čo vás inšpiruje na tejto ceste? Prečo ste sa rozhodli staviť na túto citlivú kartu? Čo to vie priniesť vašej firme?
Rovnako ako ľudia a celá spoločnosť sa vyvíja aj naša firma. V istom momente človek zvykne dozrieť, to je ten lepší prípad, a začína meniť niektoré postoje a hodnoty. Niečo podobné by som prirovnala aj k veľkým firmám, ktoré si potrebujú odžiť svoje nástupy, pády alebo transformácie, aby boli schopné hľadieť v kontexte problémov a priestoru, kde pôsobia. Preto, keď sme videli, čo sa deje v spoločnosti, ale i v okolitých krajinách, pretože sme toho súčasťou, či chceme, alebo nie – narastajúca radikalizácia,  extrémizmus, anarchia hodnôt – zhodli sme sa, že ak vieme pomôcť, nemôžeme sa iba nečinne prizerať.

Ako vieme prispieť?
Nič veľké a zásadné sa nezrodilo zo dňa na deň. Možno by som to prirovnala k mnohých startupom – vzniknú, zaniknú, ale zanechajú stopu, ktorej sa chytia ďalší a ďalší. Preto vieme začať napríklad tak, že prispejeme k budovaniu ostrovčekov pozitívnej deviácie práve prostredníctvom kolegov, ktorých sme sa rozhodli dovzdelávať v oblasti boja s predsudkami a postojmi. V zákazníckej obsluhe ich u nás pôsobia stovky, a ak oni ukážu, že svet vie byť tolerantnejší a chápavejší voči „inakosti“, bude to prínos nielen pre náš biznis, ale pre celú spoločnosť.

Ako ste naštartovali program Vnímavá firma?
Po odsúhlasení, že ideme do toho, že ideme tejto oblasti venovať úsilie, čas aj peniaze, sme vybrali pilotne desiatky kolegov zo služieb zákazníkom, ktorí prešli počas roka hĺbkovým tréningom v 4-vé akadémii rozvoja kritického myslenia. Stali sa z nich ambasádori, ktorí počas celého roka ďalej pracovali vo svojich tímoch so svojimi kolegami, šírili myšlienku inklúzie, pomáhajú a radia svojim kolegom, ako zvládať situácie so zákazníkmi so zdravotným postihnutím, s mamičkami s malými deťmi, so zajakavými či s ľuďmi s rôznymi dysfunkciami, prípadne rasovo odlišnými… Zároveň sme s touto témou pracovali aj vo firemnej kultúre v kampani. A pripravili sme online hru Neživím predsudky, v ktorej sa môžu ľudia pokúsiť vžiť sa do roly Róma, bezdomovca či ženy, ktorá príde o prsty. Nájdete ju na www.nezivimpredsudky.sk.

Citlivé témy sú často náročné. Nie všetci sa vieme otvoriť príbehom ľudí s prekážkami, extrémizmu, tabuizovaným témam v spoločnosti. Ako ich prijímali vaši zamestnanci? Prekonávali ste aj isté prekážky?
Nie vždy všetko ide hladko, pochopiteľne. To, že sme na správnej ceste, nám ukazujú spätné väzby od kolegov, ktorí si prešli tréningom a aplikujú svoje poznatky aj do praxe. Mnohí prešli totálnou zmenou postojov a dnes už vedia, že to bol významný a pozitívny medzník nielen v ich pracovnej oblasti, ale i osobnom živote. Za všetko hovorí asi to, že najväčšiu diskusiu medzi kolegami rozprúdila veta v kampani, že predsudkov a stereotypov sa nikdy nezbavíme, môžeme sa s nimi len naučiť pracovať. Slovak Telekom ako jeden zo signatárov Charty diverzity vytvára dlhodobo pre svojich zamestnancov prostredie, kde sa rôznorodosť podporuje. Máme kolegov Rómov aj kolegov so zdravotným
postihnutím. Od viacerých kolegov máme spätnú väzbu, že sú na tento projekt hrdí.

Ak by sa nejaká firma chcela inšpirovať spoločnosťou Slovak Telekom, čo by ste jej v začiatkoch odporučili?
V prvom rade si treba povedať, že to nie je o Telekome alebo inej firme. Je to o nás, ľuďoch, a pokiaľ toto nepochopíme na začiatku, nepohneme sa z miesta. Ak teda už vieme, že chceme zmenu, je nevyhnutné zmonitorovať si interné a externé prostredie. Povedať si, s akými typmi zákazníkov s inakosťou sa najčastejšie stretávajú ich zamestnanci a ako na nich reagujú. Netreba mať očakávania na rýchle riešenia. Boj s predsudkami a posúvanie postojov je náročný proces a v niektorých prípadoch ani nie je možný.

Predstavte si cestu, ktorú ste prešli. Ktoré najdôležitejšie momenty na nej vám napadajú?
Ak veríte tomu, čo robíte, každý moment vám zapadá do mozaiky a je rovnako dôležitý. Jeden z najkrajších momentov bol, keď kolegovia prišli na prvý tréning a v podstate poriadne netušili, na čo sa to vlastne dávajú a potom po roku zneli ich vyjadrenia, že to bolo jedno z ich najlepších rozhodnutí.