Ján Kvak: Za každou zmenou je emócia, aj preto učím rád cez príbehy

Raz sa ho opýtali, čo by chcel v živote robiť. A on presne vedel. Buď raz bude učiteľom alebo právnikom. A tiež chcel študovať aj v Paríži. Napokon sa učiteľom stal a vyšlo mu aj štúdium v Paríži. Ba dokonca mal aj nejaké to právo. Sen vtedy 9-ročného chlapca sa splnil. Predstavujeme vám inšpiratívneho učiteľa Jána Kvaka, ktorého sme stretli na Základnej škole s materskou školou v dedine Vištuk na západnom Slovensku. Sám inicioval, aby sa jeho škola minulý rok prihlásila do programu Vnímavá škola a napokon túto značku aj svojím prístupom k žiakom a vo vzdelávaní získala. Dnes dokonca dostal od žiackej rady diplom za najlepšieho a najinšpirujúcejšieho učiteľa pri príležitosti Dňa učiteľov. 

Ako dlho  už učíte na Základnej škole s materskou školou vo Vištuku?
Na našej škole pôsobím už piaty rok. Aj napriek tomu, že moje začiatky neboli ideálne, zotrval som. Napokon som sa stal aj  iniciátorom zapojenia našej školy do edumáckeho programu Vnímavá škola. Na vyučovaní so žiakmi rád využívam storytelling, a teda vzdelávanie mladých cez príbehy a emócie. 

Ako ste sa k tomuto programu dostali? 
Hľadal som niečo, čo moje hodiny oživí. Natrafil som na organizáciu Od emócií k poznaniu – EDUMA, ktorá prináša aj inovatívny vzdelávací portál Online živá knižnica plný zaujímavých príbehov ľudí s prekážkami. Zaregistroval som sa do nej a začal som ju využívať.

Živé knihy v Online živej knižnici prinášajú rôzne a silné príbehy mladých i starších ľudí na tému migrácie, náboženstva alebo inej etnicity. Možno nimi nadviazať vo vzdelávaní žiakov na hodinách dejepisu napríklad pri výučbe vojnových konfliktov. Sú tam aj knihy, ktoré rozprávajú aj o svojom hendikepe a vďaka ich príbehom sa napríklad so žiakmi môžem rozprávať, ako sa k takýmto ľuďom pristupovalo kedysi a dnes. U detí majú tieto príbehy veľký úspech.

Neskôr mi prišiel e-mail, ktorý ma oslovil s projektom Vnímavá škola. Oslovil som aj našu pani riaditeľku, či by sme sa zapojili a ona súhlasila. Zapojila sa aj naša špeciálna pedagogička a obaja sme sa pohrúžili do aktivít, ktoré nám EDUMA ponúkla. Zúčastnili sme sa školení i seminárov, ktoré nás znova posúvali ďalej. 

Keď EDUMA prišla na návštevu do školy do Vištuku, bola súčasťou aj takéhoto zážitkového vyučovania. Žiaci si učivo zahrali sami prostredníctvom divadla. 

Na workshopoch ste sa naučili, ako tvoriť na škole prostredie vnímavé k žiakom, učiteľom či rodičom. Byť vnímavý jeden k druhému. Ako to robíte?
Tak, že skúšame rôzne veci aj mimo klasickej 45-minútovej hodiny. Chodíme na spoločné výlety, exkurzie, organizujeme krúžky. Máme vlastný školský parlament, kde dávame žiakom možnosť participovať na vývoji školy. Treba si uvedomiť, že škola je prostredie, v ktorom sa stretávajú traja aktéri: učitelia, žiaci a rodičia a navzájom musia všetci kooperovať.

Keď to nefunguje, škola má citeľný hendikep. Práve vtedy treba pracovať na vzájomnom vzťahu všetkých aktérov. Škola má vytvárať jeden celok, ktorý ťahá za jeden povraz.

Okrem toho, že učíte dejepis a francúzsky jazyk, ste na škole aj v pozícii koordinátora prevencie. Čo to znamená?
Koordinátor prevencie sa zaoberá prevenciou žiakov proti drogám, návykovým látkam, násiliu či xenofóbii. Pomáha žiakom tvoriť vlastnú osobnosť a ukazovať im cesty vlastného rozvoja. Spolupracuje pritom so psychológmi z  Centra pedagogicko – psychologického poradenstva a prevencie, ktorí vedú rôzne semináre o kyberšikane, šikane, zdravom životnom štýle, partnerských vzťahoch, efektívnom učení alebo o vzťahoch v triede. Okrem toho oslovujeme aj iné inštitúcie a pozývame zaujímavých hostí na naše diskusie.

Ako výchovný a kariérny poradca tiež organizujete motivačné prednášky. V čom vidíte ich zmysel? 
Chcel som dať deťom možnosť nahliadnuť do ich budúceho potenciálneho zamestnania, aby zistili, ako to tam funguje a čo sa tam dá robiť. Čím to môže byť zaujímavé, čo je potrebné na to, aby sa dostali na miesta, o ktorých snívajú. Sú to prednášky ku kariére a k zaradeniu sa v spoločnosti.

Nevravím, že dieťa hneď vie, akú prácu chce vykonávať, ale vie sa trošku zorientovať v pracovnom trhu. To znamená, že k nám príde reálny človek z reálnej profesie, ktorý odhaľuje, čo všetko skrýva jeho zamestnanie, aké skúsenosti vďaka nemu nadobudol, s kým sa stretáva a čo je v ňom dôležité. Hovorí aj o prekážkach, ktoré musel prekonať. Toto je pre našich žiakov motiváciou, že každý z nás rieši nejaké prekážky a problémy, ale nemali by sme sa nechať odradiť.

Aká bola táto škola, keď ste sem prišli učiť?
Táto škola mala obrovský potenciál v tom. Je v nej málo žiakov, takže sa v nej učiteľ môže individuálne venovať každému z nich. Mal som však pocit, že v praxi sa to nie veľmi využívalo. 

Zmenilo sa odvtedy niečo? 
Javí sa mi, že žiaci sú šťastnejší a prirodzenejší. Taktiež sú k učiteľom otvorenejší a hovoria o svojej spokojnosti alebo nespokojnosti. K tomuto veľkou časťou prispel aj príchod našej špeciálnej pedagogičky Beaty Dudášovej. Taktiež za to môže zmena myslenia našich učiteľov, väčšia ochota spolupracovať, iniciovať a podporovať v žiakoch samostatnosť. To uvedomenie si, že všetci máme  možnosť niečo zmeniť. Rodičia majú konečne nejakú spätnú väzbu, keď prídu ich deti domov. Hovoria im o rôznych zážitkoch, ktoré v škole zažili. 

Naša škola prešla naozaj dlhou cestou, ale stále sa nezastavuje a pokračuje v progrese ďalej. V budúcnosti by chcela poznatky inklúzie implementovať čo najviac. Učitelia nestagnujú. Pripravujú ďalšie školenia a tešia sa na Živé knihy, aby sa znova nechali inšpirovať.

Rozhovor s Jánom Kvakom pripravila Michelle Kubištová

Naše podujatia

Žiadne Udalosti