Tretie stretnutie budúcich lektorov 4vé akadémie rozvoja kritického myslenia sa sústredilo na tematiku vnímavosti voči rôznym znevýhodneným skupinám a mechanizmy vzniku predsudkov. Ide o témy,  ktorým sa EDUMA venuje od svojho počiatku a ktoré budú títo lektori v rámci našej akadémie školiť v budúcnosti. Schopnosť viesť ďalších účastníkov v týchto oblastiach je v rámci celého vzdelávania esenciálne dôležitá.

Vzdelávanie viedol trojlístok našich lektoriek: Janette Motlová, Janka Harušťáková a Katka Božík.

Prípravou bolo cvičenie, kde sa účastníci rozdelili do troch skupín a predstavovali rodinu, ktorej sa nedávno zhoršila finančná situácia a čelí situačnej chudobe, ďalej rodinu, ktorá je už druhou generáciou žijúcou v chudobe a napokon rodinu, kde si už len starí rodičia pamätajú, že sa niekedy mali lepšie. 

V každej skupine bol vybraný jeden účastník, ktorý predstavoval rodiča a jeho úlohou bolo rodine oznámiť, že sa musia sťahovať, lebo je to s nimi horšie. Ostatní vystupovali v roli detí a reagovali na vzniknutú situáciu. 

Cieľom tohto cvičenia je, aby si účastníci na vlastnej koži skúsili, ako sa človek môže dostať zo situačnej do generačnej chudoby, čo človek zažíva a aké sú medzitým rozdiely. Vďaka skúsenosti si účastníci uvedomujú, ako reagujú ľudia, ktorí čelia situačnej a generačnej chudobe, aké stratégie prežitia zvažujú a vyberajú, vrátane prežívania a pocitov, ktoré takéto situácie sprevádzajú.  

Školenie vyústilo do problematiky spoločenskej zodpovednosti, kde sme sa pokúšali zodpovedať otázky – ako ja môžem pomôcť takému človeku, ako môže pomôcť moja rodina, škola, firma, komunita, obec, štát atď. Pomáhal nám v tom model, ktorý sa nazýva „ľadovec kultúry“ a ktorý pokrýva všetky vrstvy kultúry od tých zjavných na povrchu, ako je jedlo, pitie, obliekanie až po tie, ktoré sú ukryté hlbšie ako postoje k svetu, k viere a podobne. 

Zdroj: http://www.bu.edu/isso/files/pdf/Iceberg-model-AFS.pdf

Tým, že sa rozprávame o tom, ako to kto má, popisujeme a vysvetľujeme – môžeme nachádzať buď niečo spoločné, čo nás spája alebo to, čo máme rozdielne. Uvažovanie o podobnostiach a rozdieloch pomáha budovať interkultúrne mosty, vďaka ktorým vieme spolu lepšie vychádzať a spolupracovať. 

Dôležitou súčasťou je uvedomenie, že aj každá rodina, každá trieda má svoju kultúru, ktorá nesie nejaký odkaz, či príbeh a ten prerastá až do konkrétnych zákonov a legislatívy. Inými slovami – za každým zákonom je nejaký príbeh, ktorý k nemu viedol. 

Vzdelávanie trénerov je realizované vďaka podpore Erasmus+ SK a našim českým partnerom z GLAFKA v rámci projektu „Šírenie inovatívneho spôsobu vzdelávania pomocou storytellingu za použitia moderného neformálneho vzdelávania“.