11 jan

Veronika Šušková: Za každým zákazníkom je príbeh

Eduma vám prináša zaujímavé rozhovory s ľuďmi, ktorí absolvovali 4vé akadémiu rozvoja krického myslenia. Zaujíma nás, čo im inkluzívne vzdelávanie dalo a ako vidia svet okolo seba. Veronika Šušková pracuje v call centre spoločnosti Slovak Telekom. Zapojila sa do inkluzívneho vzdelávania cez svoju firmu a spolu s ďalšími kolegami absolvovala modul Cez príbehy k spoločenskej zodpovednosti, ktorej výsledkom bol aj jej e-book s príbehmi nazerajúcimi na zákazníkov na druhej strane telefonickej linky. Počas hovorov s ľuďmi sa im snažila načúvať inak. Sledovala a predstavovala si ich osobné príbehy a zapisovala si svoje reflexie, ktoré sa napokon rozhodla zdieľať aj s radami pre kolegov, ako sa správať v istých situáciách.

Čo vám na začiatku hovorilo inkluzívne vzdelávanie?

Spočiatku som ani len netušila, čo je inklúzia alebo inkluzívna starostlivosť o zákazníka. Celé to na mňa pôsobilo dosť zložito, až som musela začať googliť.

Mali ste od nej nejaké očakávania?

V našej firme som už zažila veľa školení, ktoré sú rôzne. Myslím, že veľa z nich je najmä o školiteľoch, ale čo sa týka nášho inkluzívneho vzdelávania, ktoré sme mali so Janette Motlovou a s organizáciou EDUMA, to bolo azda to najlepšie, čo som doposiaľ zažila. Pamätám si, že to všetko začalo asi pred rokom jednodňovým tréningom v Slovak Telekome. Prvotne som bola rada, že sa trocha ulejem z práce, lebo niekedy z nej človek nedokáže vypnúť. Napokon som zažila vzdelávanie, ktoré bolo nesmierne hravé a zaujímavé. Po niekoľkých hodinách som sa na svoju prácu začala pozerať úplne inak. Zrazu som si uvedomila, že rozoberáme silné momenty života, ako keď sa stretnete s nevidiacim zákazníkom alebo vám volá človek s ťažkou prekážkou, čo si častokrát ani neuvedomujeme. Boli to lekcie nesmiernej pokory k ľuďom okolo mňa, k mojej práci i rodine, za čo veľmi ďakujem.

 Zažili ste momenty, pri ktorých ste začali vnímať svet a ľudí okolo seba aj inak?

Myslím, že som mala veľa silných momentov. Veľakrát sa mi dokonca stávalo, že počas nášho vzdelávania odzneli myšlienky, z ktorých som mala neraz slzy na krajíčku. Spomínam si, ako som počas príprav mojej záverečnej práce, čítala e-book Bez domova do domova, ktorý bol plný príbehov detí vyrastajúcich v detských domovoch, ale aj príbehov matiek, ktoré svoje deti museli z istých dôvodov dať do domova. Spomínam si na dni, kedy som pripravovala svoju záverečnú prácu. Keďže v našej spoločnosti pracujem na call centre a denne som v kontakte so zákazníkmi, počas niekoľkých týždňov som intenzívnejšie vnímala ľudí na druhej strane telefonickej linky a vybavovala si rôzne situácie. Snažila som sa ich počúvať, reflektovať ich a viac porozumieť tomu, prečo reagujú istým spôsobom, čo sa v ich príbehu deje. Z toho napokon vzišiel aj môj e-book, ktorý obsahuje príbehy a rôzne situácie so zákazníkmi a verím, že je dobrou pomôckou aj pre mojich začínajúcich kolegov. Ďalšie silné momenty som zažila, keď sme sa mohl

i osobne  stretnúť s ľuďmi s prekážkami – s nevidiacou Soňou, s Maťom bez rúk – a rozprávať sa s nimi, pochopiť, ako vnímajú svet a ľudí okolo seba a čím všetkým musia v živote prechádzať.

Akými prekážkami ste prechádzali vy počas vášho vzdelávania?

Zažívala som „aha“ momenty. Viete také tie chvíle, kedy je človek o niečom skalopevne presvedčený, niečo sa nám nepáči a ani sa o to hlbšie nezaujímame, máme o tom svoju pravdu. Ja som mala takéto predsudky voči matkám, ktoré svoje deti dávajú do detských  domovov. Bola som z toho zhrozená, sklamaná, ba dokonca nahnevaná. Tento blok sa vo mne zmenil práve vďaka videám v Online živej knižnici a e-booku Bez domova do domova z dielne organizácie EDUMA. Pamätám si, ako sme sa o tom s mojou mentorkou rozprávali. Pýtala som sa: Ako je to vôbec možné? A ona mi namiesto odpovede posunula e-book a odporučila pár príbehov. Pochopila som, že každý v našom živote môže dávať iba toľko, koľko dostáva od druhých. Veľa je to aj o rodine, v ktorej vyrastáme a potom o ľuďoch, s ktorými sa v živote stretávame. A práve toto sa mi asi najviac páčilo na inkluzívnej starostlivosti, že som si pritom mohla utriediť aj niektoré myšlienky a zrazu som sa začala zamýšľať aj nad vecami, ktoré by mi predtým nenapadli.

Zmenilo sa niečo, odkedy ste prešli cestou vzdelávania?

Osobnostne som sa nezmenila, som stále taká istá a som svojská, ale vnútorne som sa stala akoby pokornejšou. V rámci všetkého, s čím sa v mojom živote stretnem. Myslím, že tie dvere sa otvorili vtedy, keď som prestala myslieť len na seba a začala som okolo seba vnímať aj druhých. Navyše, najväčšiu radosť mi urobil môj e-book s príbehmi, ktorý som vlastnoručne napísala. Nikdy predtým som nepripravovala prácu takéhoto druhu a navyše môj e-book teraz môže slúžiť aj mojim kolegom. Vložila som do neho veľa svojich myšlienok, skúseností, poznania, ktoré som nadobudla v práci a som vďačná za každú spätnú väzbu. Verím, že bude pre mnohých inšpiratívny.

Po roku ste tam, kde ste dnes. Vydali by ste sa po ceste inkluzívneho vzdelávania ešte raz?

Určite áno. Najsilnejšie poznanie, ktoré mi inkluzívna starostlivosť dala, je pokora. Vždy som sa považovala sa veľmi prchkého a výbušného človeka, no teraz si uvedomujem samú seba v niektorých situáciách a vravím si, ako je pokora veľmi dôležitá. Podobné vzdelávanie má na Slovensku a vo firmách obrovský zmysel. Veď sa len pozrite, aká je doba na Slovensku. Ľudia si závidia, nedoprajú. Je to ako v tej piesni od Katarzie: „Čo nemôžeme mať, chceme aspoň oblíznuť.“ Prečo? Nie som skeptická, aj keď to možno skepticky znie, ale mali by sme sa každý z nás zamyslieť aj nad inými vecami, ako len sami nad sebou. Lebo ako hovorí Jan Werich: „Najprv sme ľudia a až potom Česi, Maďari alebo Švédi. Naším prvotným a základným domovom je zemeguľa.“ Po roku cítim, že okolo seba veci a ľudí viac pozorujem, počúvam a vnímam.

Veronikinu prácu si môžete pozrieť aj tu.

 

15 dec

Ocenili sme Vnímavú školu a firmu

Slovensko má historicky svoju prvú Vnímavú školu a Vnímavú firmu. Pri príležitosti druhých narodenín Edumy sme sa rozhodli rozdať oceniť a vyzdvihnúť  Vnímavé projekty a inštitúcie. Teší nás, že nad Stretnutím vnímavých prevzali záštitu aj prezident Andrej Kiska a verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.

„V našom rýchlo sa meniacom svete zabúdame na to, že sme súčasťou nejakej komunity, mesta, krajiny. Do popredia sa dostáva dravosť a schopnosť vyrovnať sa najlepším. Čím rýchlejší chceme byť, tým väčšiu priepasť tvoríme v spoločnosti. Tou priepasťou je sociálne vylúčenie. Mnohí ľudia s prekážkami často nemajú možnosť dobehnúť ostatných a tým sa ako spoločnosť limitujeme. Ak začneme vychovávať a viesť mladých ľudí k vnímavosti a vzdelávať ich, aby viac rozumeli ľuďom s prekážkami, slovo INKLÚZIA prestane byť len slovom z ôsmych písmen. Nadobudne obraz, farbu, zmysel a zmenu života tých, ktorí bez nášho vnímavého prístupu nemajú šancu na kvalitný život v našej spoločnosti,“ hovorí Janette Motlová, zakladateľka organizácie Eduma – Od emócií k poznaniu.

Záštitu nad Stretnutím vnímavých prevzal aj prezident Adrej Kiska.

Aj preto tento rok prišla s myšlienkou založiť 4vé akadémiu rozvoja kritického myslenia, ktorej cieľom je vzdelávať, vychovávať a viesť k vnímavosti cez osobné výpovede mladých ľudí zo zraniteľných skupín. Akadémiu doteraz úspešne absolvovalo 65 účastníkov z rôznych regiónov Slovenska. Medzi nimi študenti, učitelia, zamestnanci firiem, pracovníci s mládežou i pomáhajúci profesionáli. „Naša 4vé akadémia vznikla ako odpoveď na dva závažné aktuálne problémy: rýchlo sa šíriaci extrémizmus medzi mladými ľuďmi a dlhodobé prehliadanie potrieb a prekážok zraniteľných skupín mládeže v spoločnosti pri získaní vzdelávania, zamestnania a prístupu k spoločenskému uplatneniu,“ hovorí J. Motlová. Od zaujímavých a inšpiratívnych projektov to už nemalo ďaleko k oceňovaniu.

Vnímavou firmou sa stala spoločnosť Slovak Telekom, ktorá už 15 rokov systematicky podporuje komunitu nepočujúcich na Slovensku a tretí rok sa venuje zavádzaniu inkluzívneho prístupu k zamestnancom a zákazníkom. Vytvára tolerantné firemné prostredie a vedie zamestnancov k vnímaniu potrieb a prekážok svojich kolegov a zákazníkov zo zraniteľných skupín. Slovak Telekom má tiež vypracovanú stratégiu inkluzívneho prístupu k zákazníkom, v rámci ktorého nastavil celofiremné kampane a dlhodobé vzdelávanie s mentoringom pre 34 zamestnancov na 13 pracoviskách firmy s dopadom na viac ako 700 zamestnancov. Zamestnanci počas minulého roka uskutočnili 23 vnímavých projektov, ktoré boli zamerané na búranie stereotypov a inkluzívny prístup k zákazníkom zo zraniteľných skupín a zorganizoval aj celofiremnú kampaň s interaktívnou počítačovou hrou Neživím predsudky zameranú na elimináciu stereotypov voči ľuďom s prekážkami medzi zamestnancami firmy a jej zákazníkmi.

Ocenenie a značku Vnímavá firma odovzdala verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová generálnemu riaditeľovi Slovak Telekom, Milanovi Vašinovi.

Historicky prvou Vnímavou školou sa stala Pedagogická fakulta, najmä Katedra sociálnej práce, Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorá už druhý rok výrazne mení filozofiu prístupu vzdelávania svojich študentov. Posilňuje ich postoje a formuje kritické myslenie, inovuje vzdelávanie a podporuje  študentov v porozumení zraniteľných skupín a eliminácie extrémizmu medzi mladými ľuďmi. Fakulta ešte v roku 2016 spracovala stratégiu, prostredníctvom ktorej zaviedla storytelling a prácu s príbehmi do samotného vzdelávania a prípravy študentov na prax. Tento rok 22 študentov magisterského štúdia absolvovalo 4vé akadémiu ako súčasť vzdelávania, ktorí sa venovali témam inklúzie, búrania stereotypov a predsudkov či eliminácii extrémizmu voči ľuďom zo zraniteľných skupín.

Ocenenie si od verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej prevzala prodekanka pre medzinárodnú spoluprácu, vzťahy s verejnosťou a tretie poslanie, docentka Alžbeta Brozmanová Gregorová.

Pre výnimočnosť a silu samotných projektov sme sa rozhodli  udeliť aj štyri certifikáty pre výnimočne Vnímavé projekty v štyroch kategóriách – pracovníci s mládežou, učitelia, zamestnanci a študenti.

Certifikát výnimočne Vnímavý projekt v kategórii pracovníci s mládežou si od verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej prevzali Viktória Skokánková a Zuzana Blusková, ktoré sa zamerali na biologického rodiča a jeho spolupráci s detským domovom pri návrate dieťaťa späť do rodiny.

Certifikát výnimočne Vnímavý projekt v kategórii zamestnanci putovala od Lenky Surotchak, riaditeľky Nadácie Pontis, do rúk Veroniky Šuškovej zo Slovak Telekom, za e-book Príbehmi k poznaniu: Za každým zákazníkom je príbeh. Veronika pracuje v call centre telekomunikačnej spoločnosti a pre svojich kolegov spísala každodenné príbehy so zákazníkmi a s odporúčaniami, ako možno vnímavejšie pristupovať k ich potrebám. Pre svojich kolegov sa zároveň stala vnímavou ambasádorkou, na ktorú sa môžu kedykoľvek obrátiť.

Certifikát výnimočne Vnímavý projekt v kategórii študenti si prevzala Lucia Zacharová za projekt Ako vidíme nevidiacich od Petry Rímešovej z VÚB. „Oceňujeme, že sa mladí ľudia zapojili do projektu budovania vnímavej spoločnosti. Rozhodli sme sa oceniť prácu, v ktorej si autorka uvedomuje vlastné predsudky a otvorene sa k nim priznáva. Nie je ľahké hovoriť o vlastných skúsenostiach so zdravotne znevýhodnenými spoluobčanmi, najmä ak sa spájajú s predsudkami voči nim,“ povedala Elena Kohútiková, členka správnej rady Nadácie VÚB.

 Certifikát výnimočne Vnímavý projekt v kategórii učitelia získal projekt Cesta k vnímavej triede od Daniely Krasuľovej, ktorá sa rozhodla zmapovať atmosféru vo svojej triede na základnej škole. Učiteľka sa veľmi kreatívnym a originálnym spôsobom snažila zistiť, aká je klíma v inak prospechovo vynikajúcej triede, cez rozprávku a jej postavy s rôznymi charaktermi. Uvedomila si, aké je dôležité poznať svojich žiakov a že mapovanie klímy v triede je veľmi dobrá cesta na upevnenie kolektívu a podporu vzájomného rešpektu. Vzdelávanie na 4vé akadémii ju podnietilo viac sledovať a zisťovať, čo žiaci prežívajú, aké majú ich emócie a správanie pozadie, ako ho ovplyvňuje prostredie a rodina. Vďaka tomu dnes môže ďalej pracovať v zlepšovaní a vytváraní dobre atmosféry a inšpirovať ďalších učiteľov, ktorí v nej môžu nájsť presný návod ako takúto aktivitu realizovať vo svojej triede.

Veríme, že tento rok sa s vašou školou, organizáciou alebo firmou pridáte k nám aj vy a a pomôžete nám spoločne tvoriť Vnímavú komunitu na Slovensku.

04 júl

Dušan Jaura: Mosty sú lepšie ako múry, za ktorými kvasia predsudky

S Bilingválnym gymnáziom CS Lewisa v Bratislave sme zorganizovali spoločný workshop Cez inkluzívny prístup k rozvoju. Gymnázium je tiež víťazom ocenenia Generácie 3.0, ktoré tento rok odovzdala Nadácia Pontis za inovatívne prístupy vo vzdelávaní. Rozprávali sme sa s riaditeľom, Dušanom Jaurom, prečo je pre školu a jej učiteľov téma inklúzie dôležitá.

 

Prečo ste sa rozhodli riešiť inklúziu na vašej škole?

Pred piatimi rokmi prišiel na našu školu študent so svalovou dystrofiou. Chceli sme mu pomôcť, ale krátko na to sme zistili, že podobne on pomáha nám. Učí nás pozerať sa na svet jeho očami. Napríklad, ako vysoké sú na škole schody. Dokáže ich zdolať? Prečo je prvý schod pri vstupe do budovy vyšší? Budeme musieť urobiť počas jeho štúdia urobiť isté zmeny, zásahy na škole? Tomáš nám nedávno zmaturoval. Mimochodom, na samé jednotky. Boli by sme radi, keby sa rozmanitosť stala trvalo udržateľnou črtou našej školy. Podobné to je so sociálnou diverzitou – veríme, že spolužitie študentov privilegovaných aj tých z menej podnetného prostredia obohatí nás všetkých. Rozšíri náš svet a staneme sa všetci o kúsok ľudskejší.

 

Je podľa vás jednoduché zavádzať inkluzívny prístup na škole alebo ste stále v procese uchopenia tejto témy?

Inklúzia nikdy nie je jednoduchá. Myslíme si ale, že okrem fyzickej bezbariérovosti, ktorá sa tento rok stala na škole realitou, máme istý potenciál aj na mentálnu bezbariérovosť. Naše školy sme kedysi zakladali s nádejou, že vybudujeme mosty medzi ľuďmi odlišných svetonázorov – medzi veriacimi, aj neveriacimi – že mosty sú lepšie ako múry, za ktorými zbytočne kvasia predsudky o tom, čo asi robia „tí druhí“. Toto nám už ako tak ide, ale dnes sa nám zdá, že ďalším múrom, ktorý treba zvaliť sú steny „bratislavskej bubliny“ ktorá končí kdesi za Zlatými pieskami. Hovorím o stene sociálnych rozdielov…

 

Ako reagujú na tému inklúzie učitelia?

Na začiatku roka sme si tému inklúzie stanovili ako jednu z dvoch hlavných priorít. Podarilo sa nám vytvoriť vonkajšie štruktúry, škola je bezbariérová a získali sme grant na 40 sociálnych štipendií v najbližších štyroch rokoch. Najdôležitejšia práca nás ešte len čaká.  Keď sme o tom v auguste minulého roku začali hovoriť, kolegovia vyjadrili rešpekt voči téme inklúzie, o ktorej veľa nevieme. Máme však veľkú chuť sa s ňou popasovať. Zisťujeme, že nezačíname úplne na zelenej lúke a do istej miery inklúzia na našej škole už nejaký čas prebieha, teraz len otvárame jej nový rozmer. Navyše, nie sme v tom sami. Spolupracujeme s ľuďmi, ktorí o tom vedia viac, napríklad s vami z Edumy…

 

Počas nášho spoločného workshopu bolo vidieť, ako sa zapájajú aj učitelia. Ako to vnímaš z pozície riaditeľa? Ste na dobrej ceste?

Páčilo sa mi to. Učitelia sú motivovaní, otvorení a zvedaví. Chápeme, že takéto scitlivovanie voči ľuďom s prekážkami nám pomáha ako pedagógom aj v našom bežnom fungovaní. Je dobré vedieť sa vcítiť do kože toho druhého a tomu prispôsobiť formu výuky, veď v podstate každý z nás je svojím spôsobom „iný“…

 

Inšpiroval vás dnešný tréning Od inklúzívneho prístupu k rozvoju? Čo bolo jeho cieľom?

Cez príbehy sme hovorili o tom, čo je podľa nás integrácia, inklúzia, diferenciácia a segregácia. Keďže sme bežcami na dlhú trať, chceme sa ešte viac zamerať na samotné základy – na našu motiváciu a prípadné obavy. Týmto smerom chceme pokračovať aj pri najbližšom stretnutí koncom augusta.

 

Vediete v inklúzii aj žiakov na škole? Akým spôsobom?

Áno, na teoretickej rovine napríklad na hodinách Globálneho vzdelávania. Nedávno som sa jednej z nich zúčastnil. Učiteľ každému z nás rozdal nejakú identitu. Mne sa ušla rola „dcéra riaditeľa banky, študentka ekonomickej univerzity, a vyzval nás k tomu, aby sme urobili krok vpred vždy vtedy, keď môžeme na danú výpoveď povedať „áno“. Napríklad, môžem slobodne cestovať a študovať podľa vlastného výberu. Tých otázok bola asi 20 a postupne sme sa rozdelili pozdĺž celej galérie. Pekne som kráčal vpred a trochu ma rozčuľovalo, prečo sa tí vzadu nezapájajú. Ale, až keď zverejnili svoje identity ako napríklad Róm z osady, pochopili sme, že sa nemohli pohnúť dopredu. Trochu praktickejšia je napríklad povinnosť študenta venovať 10 hodín dobrovoľníckej práce v prospech druhých – nezriedka znevýhodnených, napríklad doučovaním v domovoch či pomoci bezdomovcom. Veríme, že práve vďaka štipendiám sa ešte viac posunieme smerom von z našej „bubliny“.

19 máj

Eduma získala ocenenie Generácia 3.0

V Edume sme si odniesli jedno z historicky prvých ocenení Generácia 3.0, ktorú nedávno odovzdala Nadácia Pontis za inšpiratívne vzdelávacie prístupy. Keď sme takmer pred rokom a pol zakladali našu organizáciu a rozbiehali náš vzdelávací portál Onlinezivakniznica.sk, netušili sme, ako rýchlo sa v Edume začnú diať veci. Za ten čas sme nakrútili desiatky príbehov Živých kníh, ktoré hovoria o prekonávaní prekážok v našej spoločnosti. Uskutočnili sme rôzne zážitkové workshopy a tréningy zamerané na scitlivovanie a vnímanie potrieb mladých ľudí, ktorým hrozí spoločenské vylúčenie a diskutovali sme so žiakmi na školách.

Hovorí sa: nesúď knihu podľa obalu. Za každou knihou vidíme človeka s jeho príbehom, pričom každý z nich je iný. V Edume cítime, že nás čaká ešte veľa práce, aby sme sa na Slovensku stali vnímavejší a otvorenejší k ľuďom s hendikepom, inou etnicitou či k ľuďom žijúcim na hranici chudoby a vnímali, čo ich naozaj trápi.

Spolu s vami chceme prekonávať strach z nepoznaného. Ďakujeme každému jednému z vás za podporu, ktorú nám prejavujete. Bez vašej pomoci, nápadov a podnetov by Eduma nebola tam, kde je dnes. Ďakujeme, že spolu s nami tvoríte otvorenú a vnímavú spoločnosť.

18 máj

Restaurant Day: Príďte si zamaškrtiť do Čitárne so Živými knihami

Rizoto tisíc a jednej noci, cigánske „divoké“ Marikle, povzbudivý čajík, emočný elixír alebo koláčiky s príbehom. Na to všetko sa môžete tešiť v našej Čitárni so Živými knihami počas Restaurant Day. Čakáme vás už túto sobotu 20.mája 2017 o 10.hodine v Starej tržnici v Bratislave.

V Edume máme radi príbehy a každého človeka vnímame ako knihu s vlastnou osobnou históriou. Ak radi počúvate príbehy druhých, príďte nás pozrieť do Čitárne so Živými knihami a pochutnať si na našom Maškrtkovom menu plnom múdrostí a prekvapení.

Naša Onlinezivakniznica.sk je veľmi rôznorodá. Zapĺňa sa autentickými príbehmi ľudí, o ktorých ste možno veľa nepočuli, ale napriek tomu dokážu svojím rozprávaním potešiť, rozosmiať, prekvapiť, ba niekedy aj rozplakať. Sú o prekonávaní strachu v nás, o vyrovnávaní sa so svojou inakosťou, o zvládaní prekážok, ale aj o neutíchajúcej viere meniť veci a ľudí okolo seba k lepšiemu. Naše Živé knihy majú tiež jedno spoločné – odvahu hovoriť a pomenovať prekážky nahlas. Aj preto by sme vám ich radi predstavili.

 Počas Restaurant Day 2017 sa s niektorými môžete v našej Čitárni osobne porozprávať, iné si budete môcť pozrieť na našej veľkej obrazovke. Môžete sa tiež otestovať, či máte strach z nových a nepomenovaných vecí a či sa vyznáte vo svojich emóciách. Zároveň spolu budeme písať jednu veľkú dobrodružnú knihu o tom, čoho a koho sa v živote bojíme a ako sa nám darí náš strach prekonávať. Vítaní sú aj malí ilustrátori, ktorí sa neboja veselých strašidiel a malých príšer.

Na Zľave dňa si môžete zakúpiť aj kupón na Maškrtkové menu pre jednu osobu v hodnote 5€. Urobte niekomu radosť a pozvite ho na originálnu ochutnávku s príbehmi do Čitárne so Živými knihami.

Tešíme sa na vás.

RD plagát

 

18 apr

Badáte to? V našej spoločnosti sa tvorí niečo nové

IgorBola som na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Chcela som im predstaviť našu Živú knihu Igora, mladého úspešného Róma, ktorého príbeh je súčasťou Online živej knižnice. S mladými študentmi sme hovorili o predsudkoch. Zisťovali sme, ako vnímajú Rómov a či majú v našich očiach rovnaké šance. Odpovede študentov boli veľmi zaujímavé. Vždy ma fascinuje jedna vec, ako po diskusii a vzhliadnutí videa dokážu študenti uvažovať a hľadať riešenia.

Prečítajte si celý článok na stránke DobraKrajina.sk

13 apr

Strach? Prázdne papiere a neistý nútený smiech

SuzanneNie v každej triede idú diskusie na tému Predsudky ako po masle. V Malackách som navštívila triedu deviatakov, s ktorými sme hovorili o utečencoch a vojne. Stále myslím na ich poznámky a nútených smiech. Na to, ako mladí spočiatku reagovali na to, keby sa oni sami ocitli v podobnej situácii. Ozaj, ktoré tri veci by ste si zobrali so sebou vy, keby vo vašej krajine vypukla vojna? S ktorým človekom a miestom by ste sa možno navždy rozlúčili? Prinášame vám jeden zo silných blogov o tom, ako poniektorí vnímame ľudí na úteku.

Prečítajte si celý článok na stránke DobraKrajina.sk

28 mar

Odkaz žiaka Maťovi bez rúk: Ďakujem, tvoj príbeh mi otvoril oči

budimirMnohí žiaci odchádzali s predsavzatím, že skôr ako uveria tomu, čo sa hovorí v televízii a medzi ľuďmi o ľuďoch s prekážkami, Rómoch, utečencoch alebo iných ľuďoch na okraji spoločnosti, sa budú snažiť najprv spoznať ich príbeh alebo získať viac objektívnych informácií. Mnohí, ktorí zanechali odkaz pre Maťa, ďakovali za to, že dostali možnosť sa konfrontovať s vlastným strachom a pocitmi a prekonali ho. Na jeho príklade sa naučili odhaliť svoj stereotyp. Boli odhodlaní pracovať zo svojimi stereotypmi cez spoznávanie a lepšie vyhľadávanie si informácii na dané témy.

Prečítajte si celý článok na stránke DobraKrajina.sk