Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici sa minulý rok stala historicky prvou Vnímavou školou. Rozhodovanie vybrať Vnímavú školu nie je vždy jednoduché, ale Katedra sociálnej práce už tretí rok výrazne mení filozofiu prístupu vzdelávania svojich študentov. Posilňuje ich postoje a formuje kritické myslenie, inovuje vzdelávanie a podporuje samotných študentov na využívanie inovatívnych nástrojov, najmä v porozumení zraniteľných skupín a eliminácie extrémizmu medzi mladými ľuďmi. Fakulta ešte v roku 2016 spracovala stratégiu, prostredníctvom ktorej zaviedla storytelling a prácu s príbehmi do samotného vzdelávania a prípravy študentov na prax. Uplynulý rok 22 študentov magisterského štúdia sociálnej práce absolvovalo 4-vé akadémiu rozvoja kritického myslenia ako súčasť vzdelávania, ktorí sa venovali témam inklúzie, búrania stereotypov a predsudkov či eliminácii extrémizmu voči ľuďom zo zraniteľných skupín.

Jedna zo študentských prác od Lucie Zacharovej dokonca získala Certifikát výnimočne Vnímavý projekt v kategórii študenti. Vo svokom projekte sa venovala téme Ako vidíme nevidiacich.

Pri príležitosti otvorenia programu Vnímavá škola 2018 sme sa rozprávali s Alžbetou Brozmanovou Gregorovou, prodekankou pre medzinárodnú spoluprácu, vzťahy s verejnosťou a tretie poslanie z Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici. Chceme ním inšpirovať aj ďalšie základné, stredné a vysoké školy na Slovensku, aby nám dali o sebe vedieť a zapojili sa do programu.

Je dôležité sa rozprávať so študentmi o spoločenskej zodpovednosti na univerzitách?
Určite je to dôležité. Univerzity majú v dnešnom svete nielen úlohu v tom, že majú vzdelávať a realizovať výskum, ale hovoríme aj o takzvanom treťom poslaní, v rámci ktorého zdôrazňujeme to, že univerzita a jej študenti a študentky a zamestnanci a zamestnankyne sa majú podieľať nariešení spoločenských problémov a výziev. No a k tomu samozrejme patrí aj rozvíjať spoločenskú zodpovednosť.

Z môjho pohľadu sa však zo študentmi a študentkami nestačí leno tom rozprávať, ale treba im  vytvárať priestor pre to, aby ju sami mohli zažiť a samozrejme treba ich k nej viesť. Automaticky sa totiž nedeje, že by ľudia bez toho, aby ich k tomu niekto viedol či už v rodine alebo v škole boli spoločensky zodpovední.

Ako ju dnes vnímajú vaši študenti a mladí ľudia, s ktorými prichádzate do kontaktu na vašej univerzite?
Na našej univerzite sa témou spoločenskej zodpovednosti zaoberáme už niekoľko rokov. V tejto oblasti napríklad rozvíjame stratégiu service learning, v rámci ktorej vzdelávame cez službu v komunite. Neviem či viem zhodnotiť ako to vnímajú dnes mladí ľudia. Určite je skupina mladých ľudí, ktorej sú tieto témy blízke a na druhej strane sú tí, ktorým táto téma nič nehovorí a ani nebude. No a potom je veľa tých v strede, s ktorými sa dá pracovať. Ja osobne mám to šťastie, že sa venujem témam, v rámci ktorých práve kopu mladých ľudí s citom pre spoločenskú zodpovednosť stretávam.

Prečo ste sa rozhodli priviesť inkluzívne vzdelávanie na Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici?
V prvom rade preto, že vnímame, že je dôležité na našej univerzite budúcich profesionálova  profesionálky v rôznych oblastiach na témy inklúzie scitlivovať, aby v budúcnosti vedeli ako k ľuďom s rôznymi znevýhodneniami pristupovať. Na druhej strane, keďže vzdelávame ľudí, ktorí budú v budúcnosti ďalších mladých ľudí vzdelávať a viesť, verím, že túto tému budú schopní posúvať aj ďalej a „učiť“ inklúzii aj ostatných.

Čo by ste si priali pre Slovensko a pre slovenské školstvo?
Aby sme ho hlavne začali brať vážne a aby sme mali silu robiť zmeny zdola a aby sa tieto zmeny stretli s pozitívnymi reakciami zvrchu. Osobne na zmenu zvrchu neverím, lebo mentálna zmena musí nastať v ľuďoch a tá sa nedá nariadiť. Dôležité sú však pozitívne príklady a ich podpora. No a teda priala by som si, aby sa z pozitívnych príkladov stala masa.

Akú spoločnosť by ste si priali na Slovensku a čo pre ňu môže každý z nás urobiť?
Priala by som si spoločnosť múdrych a morálnych ľudí, v ktorej sa ľudia aktívne zaujímajú aj o to, čo sa deje za ich dverami a v ktorej sú citliví k potrebám iných ľudí. Keby každý z nás začal aspoň s touto víziou sám od seba, stačilo by to.