Jana väčšinu svojho času venuje deťom. Má doma svoje dve biologické a okrem nich vždy jedno alebo dve zverené do starostlivosti. Je profesionálna matka, ktorá sa však stíha veľa. Štvrtý rok externe študuje na Komenského univerzite v Bratislave špeciálnu pedagogiku a v rámci nášho inkluzívneho vzdelávania na 4-vé akadémii rozvoja kritického myslenia sa rozhodla viesť rozhovory so svojimi biologickými deťmi o deťoch, ktoré do ich rodiny prichádzajú. Prečítajte si rozhovor s ňou a jej záverečnú prácu.

Ako by ste opísali svoju prácu?
Pre mňa je to niečo, čo ma napĺňa. Neberiem to ako prácu. Mám síce obrovskú zodpovednosť za život dieťaťa, ale pri každodenných činnostiach mi to tak nepríde. Mala som doma také deti, ktoré ma obohatili o neuveriteľné zážitky. V tomto sú deti super, človek sa s nimi nemá čas nudiť. Keď si to tak spätne vezmem, každé ma niečo naučilo a každé mi do života prinieslo niečo nové. Pri dievčatku, ktoré od nás odišlo minulé leto som si uvedomila, že nie ono malo šťastie, že k nám prišlo, ale my, že sme ju spoznali. Je to super človiečik.

Ktoré tri slová vystihujú dobrého profesionálneho rodiča?
Trpezlivosť, dobrodružstvo a láska.

Ako u vás doma vznikla myšlienka, že sa popri vašich deťoch budete venovať aj ďalším, ktoré nemajú to šťastie byť v rodine?
Vždy som chcela pracovať so zvieratami, no pri výbere strednej školy si moji rodičia presadili obchodnú akadémiu. Po škole som pracovala trinásť rokov ako účtovníčka, ale vôbec ma to nenapĺňalo a stále som hľadala, v čom by som sa našla. Už počas druhej materskej som natrafila na profi rodičovstvo, ktoré ma zaujalo, ale nemali sme vhodné bytové podmienky. Koncom roka 2012 som sa stretla so syndrómom vyhorenia. Mala som dosť ťažké obdobie, kedy som  musela zmeniť svoju prácu. Ani neviem ako, ale dostala som prácu v Detskom domove Macejko v Malackách ako pomocná vychovávateľka. Toto obdobie bolo pre mňa úžasné, ale stále som mala pocit, že tým deťom nemôžem dať to, čo by som chcela. Takže doma sme opäť otvorili tému profesionálneho rodičovstva. Potom to už išlo veľmi rýchlo. Prihlásila som sa na kurz, aby som bola pripravená, keď príde tá správna chvíľa. Nepočítala som s tým, že hneď po ukončení kurzu, sa stanem profesionálnym rodičom, ale Božie cesty sú nevyspytateľné a ja som dostala ponuku od našej pani riaditeľky už počas kurzu.

Minulý rok ste sa dokonca rozhodli vzdelávať sa na našej 4-vé akadémii. Aké boli vaše očakávania?
Ja som sa na vzdelávanie prihlásila kvôli Janette Motlovej. Materiály, ktoré som dostala pred vzdelávaním, som si veľmi nepozerala. Bola som potom prekvapená, na čo som sa to vlastne dala.

Prečo? Čím ste počas neho prechádzali?
Zo začiatku som sa cítila ako Alenka v krajine zázrakov. Hlavou mi išlo: „Dinuška, čo tu robíš? Na budúce čítaj, čo ti pošlú a až potom sa prihlás.“ Janette má však dar reči a po chvíli ma strhla na svoju stranu. Ja som sa na vzdelávaní veľa naučila a najmä som zistila veľa vecí o sebe. Najviac ma však zaskočila obhajoba mojej záverečnej práce. Hneď na začiatku sa mi roztriasol hlas, po chvíli prišli aj slzy a ďalej to už nešlo. Ale spolužiačky boli super a podržali ma, takže nakoniec niečo zo mňa vyšlo. Toto bol pre mňa silný moment a asi na neho dlho nezabudnem.

Vo svojej záverečnej práci ste sa rozhodli pre zaujímavú reflexiu. Hovoriť s vašimi vlastnými deťmi o deťoch, ktoré prichádzajú na istý čas k vám domov. Aké to bolo?
Na začiatku som mala obavy, ale tie po pár minútach zmizli. Myslím si, že rozhovor s mojimi deťmi mi veľmi pomohol a pomohol aj im. Prišli sme na veci, o ktorých sme sa predtým doma vôbec nerozprávali a veľa sa tým vyjasnilo. Mne to pomohlo pochopiť ich potrebu oddýchnuť si od tohto všetkého a mať zasa rodičov iba pre seba. Zaskočila ma ich úprimnosť. Najmä, keď mi povedali, že už nechcú, aby prišlo domov ďalšie dieťa. Mala som problém to prijať. Teraz viem, že nerešpektovať ich pocity a potreby by bolo odo mňa  sebecké a nesprávne. Naše deti prežívajú odchody detí, ktoré k nám prichádzajú, oveľa viac.

Čo vás prekvapilo najviac?
Všetko, čo moje deti povedali o ďalších deťoch, bolo pozitívne. Akoby sa v nich uchovalo iba to pekné a ostatné vybledlo a stratilo sa.

Koľko detí už prišlo do vašej rodiny? Beriete ich ako vaše?
Za tri roky prišlo do našej rodiny päť detí. Všetky sme brali akoby boli naše. Myslím, že bez toho by sa to ani nedalo, pretože tieto deti sú veľmi poznačené tým, čím si prešli a venovať väčšinu svojho času na úkor svojej rodiny dieťaťu, ktoré považujem za cudzie, je veľmi ťažké a vyčerpávajúce.

Viete, koľko je dnes na Slovensku profesionálnych rodičov?
Profesionálnych rodičov je málo a ich stav sa znižuje. Naopak, detí v domovoch pribúda. V číslach je to asi 700 profesionálnych rodičov a do 5000 detí v detských domovoch, ale to je iba môj odhad.

Ak by ste si niečo mohli priať, nejakú zmenu na Slovensku, čo by to bolo?
Aby deti nemuseli znášať hriechy dospelých.

Prečítajte si Janinu prácu alebo viac informácií o 4-vé akadémii rozvoja kritického myslenia, ktorej cieľom je vzdelávať, vychovávať a viesť k vnímavosti